🆕 V susednom Poľsku si dnes na viacerých miestach uctili pamiatku seržanta Mateusza Siteka, ktorý tragicky zahynul pri obrane poľskej hranice po útoku nelegálneho migranta. 🇵🇱

🕯️ Ráno dňa 28. mája 2024 bol na poľsko-bieloruskej hranici brutálne napadnutý len 21-ročný vojak 1. varšavskej obrnenej brigády. Počas výkonu služby ho nelegálny migrant bodol nožom do oblasti hrudníka. Napriek okamžitému zásahu a následnej lekárskej starostlivosti mladý vojak o niekoľko dní v nemocnici svojim zraneniam podľahol.

🐵 Za smrť tohto mladého vojaka nenesie vinu len páchateľ – nelegálny farebný migrant, ktorý naňho zaútočil nožom. Skutočná zodpovednosť siaha oveľa vyššie. Režimy Alexandra Lukašenka a Vladimira Putina už dlhodobo vedome využívajú nelegálnu migráciu ako nástroj hybridnej vojny, namierenej proti Poľsku a de facto celej Európe.

Česť jeho pamiatke! 🇵🇱

Zdroj

➡️ t.me/kapitanspravodajstvo

🤩🥴 SLOVENSKÁ REPUBLIKA RÁD

16. júna 1919 bola v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád, dnešným jazykom Slovenská socialistická republika (rada = soviet). Spadala pod ňu časť východného a južného Slovenska, a šlo o štátny útvar, ktorý sa snažil odtrhnúť Slovensko od vznikajúceho Česko-Slovenska a pričleniť ho k Maďarskej republike rád.

Hoci tento štátny útvar jestvoval iba niekoľko mesiacov, marxisti stihli do škôl zaviesť hodiny sexuálnej výchovy a celkovo sa pokúsili podkopať rodinu ako takú svojím nabádaním k voľnej láske, predovšetkým medzi ženami.

Zdroj: Ladislav Havlíček: Neomarxismus – historie a ideová východiska. Reconquista LII. s. 47.

Republika bola vyhlásená v Prešove, na čele červenej vlády stál český komunista Antonín Janoušek, na ktorého počesť je dodnes v Prešove pomenovaná ulica❗️

Významným stúpencom promaďarskej štátnosti bol aj Viktor Dvorčák, ideológ tzv. Slovjakov, teda Slovákov z východného Slovenska, ktorí mali byť samostatným národom verným Budapešti. Dnešná červená vláda si namiesto slovjackeho národa vymyslela národ goralský.

Napriek tomu, že boje proti maďarským a maďarónskym boľševikom na Slovensku a Karpatskej Rusi neboli pre nás o nič menej významné než protiturecké boje (1526 – 1791), Slovenské povstanie (1848 – 1849), malá vojna (1938 – 1939) či vojna so Sovietskym zväzom (1941 – 1945), upadli temer do zabudnutia, čo je dôsledkom niekoľkých desaťročí prehliadania zo strany historikov i učebných osnov za socializmu. Dôvodov k tomu bolo viacero:

📯 boje na Karpatskej Rusi sa nás po dohode o odstúpení tohto územia Sovietskemu zväzu v roku 1945 z pohľadu vlády jednej strany netýkali;

📯 neradno bolo pripomínať si po druhej svetovej vojne spory medzi „spriatelenými ľudovodemokratickými krajinami“, akými sa stali Poľsko, Maďarsko i Československo;

📯 Česko-Slovensko v roku 1919 drancovala maďarská Červená armáda, a zriadenie zavedené po februári 1948 v Československu nedovoľovalo pripomínať si zločiny týchto červených tlúp – naopak: pomýlenci, čo bojovali za promaďarskú Slovenskú republiku rád bývali v rámci marxistickej historiografie vykresľovaní ako hrdinovia bojujúci za „pracujúci ľud“ proti „imperialistickým armádam“ a „československému buržoáznemu štátu“.

Pre nedostatok vedomostí a celkovú neprehľadnosť udalostí po prvej svetovej vojne si pravdepodobne mnohí Slováci v radoch boľševickej armády ani neuvedomovali, že víťazstvo Maďarskej republiky rád a jej Červenej armády by síce znamenalo i víťazstvo Slovenskej republiky rád, no zároveň konečnú prehru slovenského národa, ktorý by bolo v područí očerveneného maďarského šovinizmu čakalo urputné a bolestivé pomaďarčovanie.

Štátne vojsko rozprášilo zvyšky boľševickej SRR 7. júla 1919. Červený režim sa neudržal ani v Maďarsku a jeho vodca, Žid Béla Kohn (neskôr známy ako Béla Kun) utiekol do Ruska, kde sa po boku ruských boľševikov podieľal na vojnových zločinoch, o čom sa píše napríklad v knihe Mor v Rusku.

Na výročie vzniku separatistického štátu odporúčame prečítať si dnešný článok o pokračujúcom boji o Slovenský Juh (o ktorom sme už neraz písali).

Keď súdruhovia písali tento článok, asi nikto netušil, že Slovensko bude plné maďarónov a rusofilov aj o 100 rokov...

S tim pohnutom slovenske robotnici, vojaci a šedlaci dalej budovali totu revolučnu frontu, ktorej cestu ruska a uhorska Radova Republika rovnili, a placu, vihrali prevelku ideu švetovej Radovej Republiki.

Smrť komunizmu! Slovensko Slovákom! 🇸🇰 ‡

Prisahám na život, boj, prácu, utrpenie a prach vymretých pokolení slovenských, na svetlú pamiatku Andreja Hlinku, na život môjho otca a mojej matky, na hroby dedov a pradedov, na krv a život národa a na jeho budúcnosť, že volím radšej smrť než zradu národa. Toto verím, toto vyznávam, tejto pravde vernosť prisahám.

Štefan Polakovič: Slovenské národné vyznanie. Hlava siedma. O boji a živote slovenského národa, 1942


#ideológia #dejiny #výročie

👉 t.me/SlovenskaTajnaOchrana

PRVÍ KOLONISTI V BIELORUSKU 🚫🐵

Bielorusko posiela na pokyn z Moskvy farebných kolonistov na hranice s Litvou aj Poľskom už niekoľko rokov a my sme už o tom písali nejeden príspevok.

V samotnom Bielorusku však doteraz kolonisti neboli, pretože Putin vydeľoval Lukašenkovi kolonistov iba na vedenie hybridnej vojny proti Európe. Všetko sa začalo meniť v januári tohto roku, keď Lukašenko pred robotníkmi v Minsku vyhlásil:

Chceš pozvať Tadžikov, Uzbekov, Kazachov, Sýrčanov, Afgancov, hocikoho? Pozvi... Sú odbory, mládežnícke zoskupenia, strany – zapájajte ich.

Zdroj

Následne v apríli priniesol Kapitán Normálnosť správu o tom, že Lukašenko privezie priamo do Bieloruska (nie na hranice s Poľskom a Litvou) 150 000 Pakistancov.

To pri súčasnom počte obyvateľov, poznačenom obrovským odlivom (predovšetkým mladých plodných) ľudí po násilnom potláčaní protestov v roku 2020 predstavuje takmer 2 percentá obyvateľstva. Ak budú Pakistanci umiestnení v Minskej oblasti, budú v nej predstavovať 10 percent obyvateľstva.

Lukašenko ničí bieloruskú krajinu aj národ, nedávno rozhodol o privezení migrantov z Pakistanu... Jediná nádej na zmenu je pád kremeľského režimu, bez ktorého sa ani Lukašenko neudrží. Preto podporujem Bieloruský dobrovoľnícky zbor, inej cesty niet.

Zdroj (bieloruská emigrantka)

Na prvom videu vidíme Pakistancov „pracujúcich“ na ceste, na druhom videu pakistanský odev vyrobený a predávaný v Bielorusku. Áno: režim, ktorý zatvára ľudí za používanie skutočných ❤️ bieloruských symbolov či 🫶 ľudových výšiviek, ponúka rasovým cudzincom všetko, po čom túžia.

Veľká výmena pokračuje v plnom prúde.

🇧🇾 Bieloruský dobrovoľnícky zbor (spolupracujúci s RDK) v jeho boji proti Lukašenkovmu a Putinovmu protibelošskému režimu možno podporiť TU.

Nech žije Bielorusko! 🇧🇾
Sm*ť Lukašenkovi! 🚫

#ideológia #rasa

🇸🇰 t.me/SlovenskaTajnaOchrana

🧠 Komunizmus zničil viacej ako vojna

🏰🇵🇱Keď jeden príde do Bratislavy, nemôže si nevšimnúť neprirodzenej štvorprúdovej cesty zasadenej priamo do srdca mesta, ktorá nielenže rozdeľuje mestské centrum, ale svojím neustálym hlukom vytvára nie veľmi príjemné prostredie na život. Prirodzene sa naskytá otázka – kto by bol schopný schváliť a zrealizovať takýto brutálny zásah do historickej štruktúry mesta? Samozrejme, naši súdruhovia z Komunistickej strany.

🏗Konkrétne sa jedná o výstavbu Mosta SNP a naväzujúcej rýchlostnej komunikácie cez Staromestskú ulicu, ktorá preťala pôvodné historické jadro Bratislavy. Za obeť tohto „veľkoprojektu“ padli stovky historických objektov a meštianskych domov. Paradoxne, medzi nimi aj ortodoxná synagóga na Rybnom námestí.

🏰 Bolo zrovnané celé podhradie, ktoré ležalo pod Bratislavským hradom, úzka sieť uličiek ako Mikulášska, Židovská, Vydrická či Rybárska bola doslova vymazaná z mapy. Spolu s nimi zmizli kamenné domy so storočnými základmi, obchodíky, kúpele, kultúrne pamiatky, remeselnícke dielne, aj domy, ktoré pamätali Habsburgovcov, reformáciu a poctivých bratislavských remeselníkov. Celkovo zmizlo až 30% historického centra.

🇷🇺 Komunistická ideológia vnímala staré mestá ako prežitok „buržoáznej minulosti“ – niečo, čo treba nahradiť. V mene “pokroku” vznikli betónové cesty a prázdne priestory bez identity.

Historické centrum mesta prežilo dve svetové vojny, mimo iného aj spojenecké bombardovanie, ktoré, ako vieme, dokáže byť neskutočne ničivé. Neprežilo však ignoranciu a ľahostajnosť boľševickej ideológie.

🧠 Dnes, keď sa človek prejde pod hradom, prechádza miestami, kde kedysi pulzoval život. Dnes tam šumia len autá. Chýba mestská kultúra, atmosféra, organické centrum. Zostala len rana. Rana komunizmu, ktorú sa už nikdy nepodarí úplne zahojiť.