Na dnešnom proteste pred ministerstvom kultúry toho zaznelo veľa a ja budem na všetko postupne reagovať. Témou boli opäť aj dotácie z fondov, napríklad z Fondu na podporu umenia. Od niektorých protestujúcich sme sa dozvedeli, že dôvodom ich účasti na proteste je to, že niektoré festivaly, napríklad s tematikou LGBTI, nedostali dotáciu, ako na to boli doteraz zvyknuté.

V tejto súvislosti opakujem a zdôrazňujem, že nikto si nemôže automaticky nárokovať na príspevky štátu a na príspevky z Audiovizuálneho fondu, či Fondu na podporu umenia. Skutočnosť, že niektorí žiadatelia v minulosti získali podporu z týchto fondov im nezakladá automatický nárok na opakované pridelenie finančných prostriedkov. Ide o nenárokovateľné príspevky, ktoré posudzujú odborné komisie.

Odporcovia súčasného vedenia rezortu a tí, ktorí sa zapájajú do štrajkov, by si želali, aby v kultúre ostal predošlý status quo, teda, že sa dotácie prideľovali stále rovnakým združeniam a osobám, ktoré dlhodobo už automaticky počítali s dotáciou. Niektorí záujemci o granty si dokonca peniaze už automaticky započítavali do svojich rozpočtov na niekoľko rokov dopredu. Toto nebolo a nie je v poriadku.

Najnovšie skupina neúspešných žiadateľov zašla až tak ďaleko, že dali na nás trestné oznámenie kvôli tomu, že im opäť neboli automaticky pridelené peniaze. Ide konkrétne o žiadateľov o podporu pre rôzne queer a LGBTI aktivity. Znie to absurdne, ale toto sa skutočne stalo a kvôli tomu som bola včera vypovedať aj na polícii. Z trestného oznámenia som sa dozvedela aj to, že vlastne oni, keď nedostali peniaze na ktoré si už zvykli, tak to je apartheid. Takže my sme neonacisti a fašisti – len tak, lebo máme iné názory a najnovšie sme sa dostali už aj k apartheidu. Mi tak napadá, že čo majú potom hovoriť tí ostatní, ktorí sa roky nedostali ani k centu z týchto fondov iba preto, že peniaze išli stále iba tým istým. Ale vtedy to týmto aktivistom, samozrejme, neprekážalo, lebo peniaze dostávali práve oni.

Našou snahou na ministerstve je zabezpečiť rovnosť a transparentnosť. Podpora kultúry musí byť verejnou službou pre celé Slovensko, nie len pre privilegované skupiny.

Rada by som v tejto súvislosti zdôraznila aj to, že podpora pre projekty tradičnej kultúry NIE JE ohrozená. Oprávnené výdavky bude možné čerpať v štandardnom období od 1. januára do 31. decembra 2025. V prípade, že výdavky vznikli ešte pred samotným podpisom zmluvy, tieto môžu byť spätne uznané, pokiaľ budú v súlade s podmienkami výzvy a schválené radou. Ide o bežnú prax, ktorá je v systéme FPU dlhodobo uplatňovaná.

Dnes sme boli opäť svedkami protestu, na ktorom sa zopár vybraných jednotlivcov – ktorí si už dlhodobo privlastňujú slovenskú kultúru – rozhodlo robiť cirkus pred budovou Ministerstva kultúry. Tí istí ľudia, ktorí roky čerpali verejné financie, rozdeľovali si granty medzi sebou a šikanovali každého, kto nepatril do ich uzavretého kruhu, dnes kričia o cenzúre a neslobode.

Chcem sa vyjadriť úplne jasne: žiadna cenzúra na Slovensku v kultúre neexistuje. Ak o nej máte nejaký dôkaz, sem s ním. Na ten už čakáme od začiatku nášho funkčného obdobia.

Čo však existuje a hlavne by existovať malo, je poriadok. A o ten sa tu snažíme. Táto vláda sa rozhodla podporovať aj iné projekty a nie len tie, istých skupín, ktoré si urobili z fondov a z peňazí štátu bankomat.

Dnes zaznelo množstvo zavádzajúcich informácií, aspoň niektoré chcem uviesť na pravú mieru:

Výber riaditeľa SNG prebieha transparentne. Každý kandidát mal možnosť predstaviť svoju víziu, do výberového konania sa mohol prihlásiť ktokoľvek. To, že niektorí by chceli diktovať, kto má byť riaditeľom a kričia iba preto, že si nemôžu sami vybrať svojho človeka, je ich problém, nie problém systému.

Reštrukturalizácia v SNG bola nevyhnutná. Staré vedenie galérie má na rováši obrovské manažérske zlyhania, ktoré vyústili až do trestných oznámení. Podľa všetkého došlo k obrovským finančným únikom, o všetkom však rozhodnú súdy. Tvrdenia o rušení výstav či „vyhadzovaní“ ľudí z galérií kvôli orientácii sú výmysly. Tí, ktorí ich šíria, sa snažia len budovať vlastný obraz obetí. V skutočnosti ide o skupinu, ktorá nevie zniesť, že už nemá výsadné postavenie.

LGBT a queer projekty nie sú diskriminované. Jednoducho platí to, čo platí pre každého iného: žiadna skupina nemá nárok na automatickú podporu. Ak projekt nie je kvalitný, nebude podporený – bez ohľadu na to, kto ho podáva. Alebo si tu niekto myslí, že keď sa označí nálepkou “inkluzívny”, má nárok na peniaze bez posudzovania?

Protesty hovoria o údajnej šikane, kolapse fondov či ohrození diel. To sú výmysly a manipulácie. Ani jedno oficiálne vyšetrovanie nepotvrdilo šikanu, žiadne umelecké dielo nebolo poškodené. Fond na podporu umenia aj Audiovizuálny fond fungujú, aj keď s dôslednou kontrolou, ktorú si občania tohto štátu zaslúžia.

Dnes zaznelo aj toto: „Premiér úmyselne zabúda na obete vojny, ktoré „sa dejú“ v nasej susedskej krajine. Premiér ignoruje fakt, že súčasťou agresie je... pán premiér, vy podporujete tých, ktorí stláčajú spúšť a strieľajú z dela...“ A vraj tu máme vzostup nacizmu a fašizmu a je otázkou času, kedy sa začne verejne hajlovat aj u nás.

Tak ja neviem... ale jediný verejne pôsobiaci človek, ktorý hajloval, o čom exituje aj dôkaz, je Michal Sabo z Progresívneho Slovenska. A tie reči o fašizme a neonacizme v súvislosti s premiérom... ale ignorujúce fakt, že práve na Ukrajine je obrovským problémom vzmáhajúci sa fašizmus a neonacizmus, to je už asi naozaj iba vtipom rečníkov. Samotní aktivisti zabúdajú na svoje vlastné činy?

Ja očakávam slušnosť a vecnú diskusiu. Ale ak niekto na verejnom zhromaždení kričí, že “nás sa máte báť”, alebo vyzýva k prevracaniu stolov ako Ježiš v chráme – to už nie je protest, to je fanatizmus. A ja sa nenechám zastrašiť.

Slovensko si zaslúži kultúru, ktorá je pre všetkých, nie len pre skupinku privilegovaných, ktorá si už zvykla, že hrá v kultúre prím. Kultúru, ktorá si ctí Slovensko a cíti so svojím národom. V kultúre by mali byť len tieto kritériá: odbornosť, kvalita a služba verejnosti.

Na záver trošku z toho, čo pobavilo. Vraj: „Sme ohlušujúci a je nás počuť, čo je skvelé!“ Fotografie z dnešného protestu ste už asi videli, takže to nebudem komentovať. A to, že si tam organizátori púšťali hluk a piskot z reproduktorov, som už dnes spomínala.

Dopočula som sa aj toto: „Umenie nebude ticho“. Výborne. Nech nie je. Ale ani my nebudeme ticho – keď ide o ochranu verejných financií, hodnôt a dôstojnosti tejto krajiny.

VČERAJŠIA PREMIÉRA POTVRDILA SPRÁVNOSŤ MÔJHO ROZHODNUTIA VRÁTIŤ DO BALETU SND NINU POLÁKOVU

Včerajšia premiéra baletu Onegin, ktorú som videla v SND, bola úžasná a zo Slovenského národného divadla som odchádzala plná dojmov a krásnych pocitov. Na predstavení sa zúčastnil aj prezident SR Peter Pellegrini a mnoho vzácnych hostí. Veľká vďaka za tento umelecký zážitok patrí riaditeľke Baletu SND Nine Polákovej! Jej emotívny príhovor podčiarkol nezabudnuteľnú atmosféru.

Bez Niny Polákovej by sa to nikdy nebolo podarilo. Po tom, ako ju bezdôvodne a podlo odvolal bývalý riaditeľ SND Matej Drlička z funkcie, iba na základe chodbových rečí o šikane, ktorú mala údajne praktizovať na baletných umelcoch, bolo predstavenie ohrozené, pretože majitelia licencie na predstavenie Onegin si to práve pre jej odvolanie s udelením licencie rozmysleli. Už len dodám, že obvinenia zo šikanovania sa šetrením úplne vyvrátili.

Zaradiť predstavenie Onegin do repertoáru SND sa podarilo až s návratom Niny Polákovej do funkcie riaditeľky Baletu a ja som hrdá, že sa tak stalo práve mojím rozhodnutím. Ja som z toho nadšená, rovnako ako som bola včera nadšená zo všetkých výkonov umelcov a celého predstavenia.

A zatiaľ, čo Balet aj Opera národného divadla bez Mateja Drličku prekvitá, jeho neschopnosť sa potvrdila aj jeho katastrofálnym umiestnením na poslednom mieste vo výberovom konaní na riaditeľa/ku divadla Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH). Nepodporili ho teda ani jeho vlastní! Každopádne, tento výsledok, o ktorom som sa dozvedela neoficiálne, pretože DPOH ho odmieta zverejniť, vypovedá o mnohom. V DPOH sa po výberovom konaní údajne dosť „zapotili“ s tým, ako majú tento neslávny výsledok komunikovať, zaobaliť tak, aby chránili reputáciu „najlepšieho manažéra“.

FOTO: Peter Chvostek, Juraj Žilinčár

KTO SPÔSOBUJE PROBLÉMY VO FONDE NA PODPORU UMENIA

Dnes sme mali na ministerstve kultúry tlačovú konferenciu. Témou bola pravda o Fonde na podporu umenia. Mne je veľmi ľúto, že musíme verejnosť zaťažovať touto triviálnou témou, popri tom, aké problémy reálne trápia ľudí; avšak istá skupina aktivistov v spolupráci s médiami neustále vytvárajú dojem obrovského problému – ktorý samozrejme „spôsobujem“ ja a už sa nedá mlčať a znášať to.

Dnes sme odhalili realitu, povedali sme jasne, kto môže za to, že meškajú peniaze - dotácie z Fondu na podporu umenia pre folklór.

Za situáciu je zodpovedný riaditeľ FPU Robert Špoták, ktorý ale manipuluje verejnú mienku cez spriaznené médiá a neustále vytvára dojem, že problém spôsobuje vedenie rezortu kultúry (ja ako ministerka pritom nemám žiaden dosah na to, čo sa vo fonde deje) a členovia Rady, hlavne nominanti ministerstva kultúry. Prieťahy ale spôsobuje práve pán Špoták a robí všetko pre to, aby sa peniaze na folklór nemohli vyplácať, paralyzuje procesy a následne beží klamať do médií o tom, kto za to môže.

To, že si táto skupinka vybrala práve folklór, samozrejme, nie je náhodné, ide im presne o to – zaútočiť na to najcitlivejšie miesto – keďže od svojho nástupu do funkcie som deklarovala, že folklór a národné veci sú mojou prioritou. Práve preto sa snažia znefunkčniť dotačný systém pre folklórne veci a zo mňa urobiť tú osobu, ktorá za to môže.

Na tlačovej konferencii sme vysvetlili detaily, ako celý tento cirkus aktivisti za pomoci Roberta Špotáka a mainstreamových médií organizujú. Prosím, k tejto téme nečítajte to, čo dnes uverejnil mainstream, nedozviete sa nič podstatné z toho, čo sme povedali, zas len zavádzajú a odkláňajú tému niekam úplne inde. Prosím pozrite si priamo našu tlačovú konferenciu, link k nej pripájam.

https://www.youtube.com/live/g5SL2v105do?si=XL4qhj3djwosTuni