V jedinej reálnej opozícii k smrti a k vražde stojí iba jedna vec, a tou vecou, tým pojmom, tou entitou je život!

Náš humanizmus dosiahol na jednej strane vrchol, keď už zákonom chránime život usvedčených vrahov, ktorí sú odsúdení, nie na smrť (to podotýkam), ale na doživotie. Čiže aj ich život má cenu a je posvätný.

Ale na druhej strane, diskutujeme o hodnote života nenarodeného človeka, spochybňujeme jeho ľudskú identitu a akceptujeme jeho zákonom schválenú asistovanú vraždu.
Je to postoj, ktorý nás umiestňuje ďaleko za kultúry, ktoré tak blahosklonne označujeme ako primitívne, alebo rozvojové, napriek tomu, že pre tieto kultúry je život posvätný.

Preto bojovať za slušnú spoločnosť je ľahšie, ako bojovať za spoločnosť bez vraždenia. Takýto koncept totiž neznesie vyprázdnené pojmy, ani relativizáciu, ani dvojaký výklad.
Vražda totiž nie je filozofickým problémom. Vražda je reálne zlo.

Bjørnstjerne Bjørnson povedal: "Najvznešenejším prejavom Boha voči nám je život a našou najvyššou pobožnosťou je láska ku všetkému žijúcemu."

A na záver.
Nestačí nám byť menej horší. Má zlodej hrušiek právo napomínať zlodeja diamantov a žiadať od neho aby kradol tiež len hrušky, preto, že sú lacnejšie? Je to morálne prijateľnejšie?

Máme právo žiadať od niekoho aby nevraždil dospelých ľudí, iba preto, lebo my vrazdíme "iba" bábätká? Je to morálne prijateľnejšie?

Autor myšlienky: Štefan Chrappa, prepletené s mojou maličkosťou.

PS: Pojmy bez obsahu používané v masovom meradle sú manifestáciou občianskeho nihilizmu. Pojmy bez skutočného morálneho základu nemajú význam.

https://t.me/japokrytec


#život #potrat #vražda #nihilizmus #Boh #dieťa #rodina #humanizmus