Sociology MPSC Mains 2025 Question Paper 1 and 2.pdf
13.3 MB
Sociology Mains 2025 Question Paper Marathi / English
🚀 'सूर्या' (ISRO NGLV) विरुद्ध 'सूर्यास्त्र' (Suryastra) 🚀
UPSC आणि MPSC परीक्षांच्या दृष्टीकोनातून 'सूर्या' (Project Soorya) आणि 'सूर्यास्त्र' (Suryastra) या दोन पूर्णपणे भिन्न संकल्पना आहेत. नावातील साधर्म्यामुळे होणारा गोंधळ टाळण्यासाठी ही महत्त्वाची माहिती:
📚 अशाच 'Exam-Oriented' चालू घडामोडींच्या सखोल अभ्यासासाठी वाचा:
'Step Up वेध' चालू घडामोडी विशेषांक (वार्षिकी २०२६)
(जानेवारी २०२५ ते मार्च २०२६ या कालावधीतील सर्व महत्त्वाच्या घडामोडींचे परिपूर्ण आणि सविस्तर संकलन!)
📍 पुस्तक येथे उपलब्ध:
Youth Book Centre, गांजवे चौक, नवी सदाशिव पेठ, पुणे.
🛒 ऑनलाईन खरेदी करण्यासाठी येथे क्लिक करा:
https://youthbookcenter.com/e/CURRENT-AFFAIRS/step-up-vedh-chalu-ghadamodi-visheshank-jan-2025-to-march-2026-mjiwnji
🎓 Dilip Sir’s Step Up Academy, Pune
📞 संपर्क: 9503908354 | 8623908354
UPSC आणि MPSC परीक्षांच्या दृष्टीकोनातून 'सूर्या' (Project Soorya) आणि 'सूर्यास्त्र' (Suryastra) या दोन पूर्णपणे भिन्न संकल्पना आहेत. नावातील साधर्म्यामुळे होणारा गोंधळ टाळण्यासाठी ही महत्त्वाची माहिती:
📚 अशाच 'Exam-Oriented' चालू घडामोडींच्या सखोल अभ्यासासाठी वाचा:
'Step Up वेध' चालू घडामोडी विशेषांक (वार्षिकी २०२६)
(जानेवारी २०२५ ते मार्च २०२६ या कालावधीतील सर्व महत्त्वाच्या घडामोडींचे परिपूर्ण आणि सविस्तर संकलन!)
📍 पुस्तक येथे उपलब्ध:
Youth Book Centre, गांजवे चौक, नवी सदाशिव पेठ, पुणे.
🛒 ऑनलाईन खरेदी करण्यासाठी येथे क्लिक करा:
https://youthbookcenter.com/e/CURRENT-AFFAIRS/step-up-vedh-chalu-ghadamodi-visheshank-jan-2025-to-march-2026-mjiwnji
🎓 Dilip Sir’s Step Up Academy, Pune
📞 संपर्क: 9503908354 | 8623908354
❤4
😰 Exam जवळ आली की मनात Negative Thoughts का येतात?
Fear, Anxiety, Self Doubt Handle कसं करायचं? 🤯📚
आज LIVE मध्ये Dilip Khatekar Sir देणार Practical Guidance + Motivation 🔥
⏰ Join LIVE Now on YouTube!
https://youtube.com/live/827h1k1WhQk?feature=share
Fear, Anxiety, Self Doubt Handle कसं करायचं? 🤯📚
आज LIVE मध्ये Dilip Khatekar Sir देणार Practical Guidance + Motivation 🔥
⏰ Join LIVE Now on YouTube!
https://youtube.com/live/827h1k1WhQk?feature=share
YouTube
नेमकं परीक्षेच्या अगोदर 'असे ' विचार का येतात ? | Live Guidance By Dilip Khatekar Sir
😰 Exam जवळ आली की अचानक Negative Thoughts, Fear, Anxiety, Self Doubt का वाढतो?
“मी पास होईल का?” 🤯 “इतका अभ्यास पुरेसा आहे का?” 📚
अशा प्रत्येक विद्यार्थ्यांच्या मनात येणाऱ्या प्रश्नांवर आज होणार LIVE Discussion! 🔥
🎯 या LIVE मध्ये मिळणार :
✅ Exam Fear Handle…
“मी पास होईल का?” 🤯 “इतका अभ्यास पुरेसा आहे का?” 📚
अशा प्रत्येक विद्यार्थ्यांच्या मनात येणाऱ्या प्रश्नांवर आज होणार LIVE Discussion! 🔥
🎯 या LIVE मध्ये मिळणार :
✅ Exam Fear Handle…
❤1
Forwarded from “उत्तर मंथन” 2025 - Step Up Academy📙📋 (@Sandip_kawade)
CS(P)-IFoS(P) Examination 2026 e-Admit cards are out now:
Download here 👇👇
https://upsconline.nic.in/csp-admit-card
Download here 👇👇
https://upsconline.nic.in/csp-admit-card
🔥 Most Awaited Batch Is Here..! 🔥
🚀 निश्चय 2.0 - Combine Group B & C Batch 2027 (Pre + Mains + Interview Preparation)
✅ Complete Guidance for 2027
✅ Notes + Video Lectures + Study Plan
✅ MCQ Practice
✅ Full Syllabus Coverage
📍 Online + Offline Batch Available
⚡ “आता निश्चय Selection चाच!”
📍 स्टेप अप अकॅडमी, पुणे
📞 संपर्क: 9503908354 | 8623908354
🚀 निश्चय 2.0 - Combine Group B & C Batch 2027 (Pre + Mains + Interview Preparation)
✅ Complete Guidance for 2027
✅ Notes + Video Lectures + Study Plan
✅ MCQ Practice
✅ Full Syllabus Coverage
📍 Online + Offline Batch Available
⚡ “आता निश्चय Selection चाच!”
📍 स्टेप अप अकॅडमी, पुणे
📞 संपर्क: 9503908354 | 8623908354
❤3
“राज्यसेवा Pre 2026 साठी अंतिम Revision Batch”🚨
यशस्वी Attempt साठी Perfect Revision Batch(All Subjects batch)
1)Polity Revision सोबत Pre तयारीला नवा वेग
2)भूगोलाचा अचूक आणि Exam-Oriented आढावा
3)Basic Science Revision जे वाढवेल तुमचा Score
4)इतिहासाचा नेमका आणि लक्षवेधी आढावा
5)Budget, Banking आणि Economy चे Quick Revision
6)महत्त्वाच्या घडामोडींचा जलद आढावा
Download App🔥
यशस्वी Attempt साठी Perfect Revision Batch(All Subjects batch)
1)Polity Revision सोबत Pre तयारीला नवा वेग
2)भूगोलाचा अचूक आणि Exam-Oriented आढावा
3)Basic Science Revision जे वाढवेल तुमचा Score
4)इतिहासाचा नेमका आणि लक्षवेधी आढावा
5)Budget, Banking आणि Economy चे Quick Revision
6)महत्त्वाच्या घडामोडींचा जलद आढावा
Download App🔥
❤5
Forwarded from Politikant - by Shridhar Sir
INDIA IN A SHIFTING WORLD ORDER — 5 PRINCIPLES FOR INDIAN DIPLOMACY
(Article Summary | C. Raja Mohan | UPSC/MPSC - GS-2 IR, PSIR)
The global order is changing rapidly due to:
▪️ US–China rivalry
▪️ Geopolitical conflicts
▪️ Economic fragmentation
▪️ Technology competition
In this context, C. Raja Mohan suggests 5 guiding principles for India’s diplomacy
🔑 1. RECIPROCITY
India should move from sentimental diplomacy → interest-based diplomacy.
Partnerships must be based on:
• Mutual benefit
• Strategic returns
• Economic gains
India should expect reciprocal support on trade, technology, and terrorism.
━━━━━━━━━━━━━━━
🌐 2. DIVERSIFICATION
Avoid overdependence on any one country.
India must diversify:
• Strategic partnerships
• Energy sources
• Supply chains
• Technology ecosystems
Hence India engages simultaneously with: 🇺🇸 US | 🇷🇺 Russia | 🇯🇵 Japan | 🇪🇺 Europe | 🇦🇪 Gulf | ASEAN
This is called MULTI-ALIGNMENT.
━━━━━━━━━━━━━━━
⚖️ 3. STRATEGIC FLEXIBILITY
India should avoid rigid alliance politics.
Follow issue-based cooperation while preserving freedom of choice.
Example:
India participates in both:
• QUAD
• BRICS
This reflects flexible diplomacy.
━━━━━━━━━━━━━━━
🚀 4. STRATEGIC EXPANSION
India should expand its global footprint beyond South Asia.
Focus regions:
• Indo-Pacific
• Africa
• West Asia
• Europe
Goal: Transition from “regional power” → “global actor”.
━━━━━━━━━━━━━━━
🏗 5. DOMESTIC RENEWAL
Strong foreign policy requires strong domestic capacity.
India must strengthen:
✔️ Manufacturing
✔️ Innovation
✔️ Defence production
✔️ Infrastructure
✔️ Technology capabilities
Internal strength is the foundation of strategic autonomy.
━━━━━━━━━━━━━━━
🧠 CORE MESSAGE
In a fragmented world, India’s diplomacy must be:
✅ Pragmatic
✅ Flexible
✅ Diversified
✅ Interest-driven
✅ Backed by domestic strength
(Article Summary | C. Raja Mohan | UPSC/MPSC - GS-2 IR, PSIR)
The global order is changing rapidly due to:
▪️ US–China rivalry
▪️ Geopolitical conflicts
▪️ Economic fragmentation
▪️ Technology competition
In this context, C. Raja Mohan suggests 5 guiding principles for India’s diplomacy
🔑 1. RECIPROCITY
India should move from sentimental diplomacy → interest-based diplomacy.
Partnerships must be based on:
• Mutual benefit
• Strategic returns
• Economic gains
India should expect reciprocal support on trade, technology, and terrorism.
━━━━━━━━━━━━━━━
🌐 2. DIVERSIFICATION
Avoid overdependence on any one country.
India must diversify:
• Strategic partnerships
• Energy sources
• Supply chains
• Technology ecosystems
Hence India engages simultaneously with: 🇺🇸 US | 🇷🇺 Russia | 🇯🇵 Japan | 🇪🇺 Europe | 🇦🇪 Gulf | ASEAN
This is called MULTI-ALIGNMENT.
━━━━━━━━━━━━━━━
⚖️ 3. STRATEGIC FLEXIBILITY
India should avoid rigid alliance politics.
Follow issue-based cooperation while preserving freedom of choice.
Example:
India participates in both:
• QUAD
• BRICS
This reflects flexible diplomacy.
━━━━━━━━━━━━━━━
🚀 4. STRATEGIC EXPANSION
India should expand its global footprint beyond South Asia.
Focus regions:
• Indo-Pacific
• Africa
• West Asia
• Europe
Goal: Transition from “regional power” → “global actor”.
━━━━━━━━━━━━━━━
🏗 5. DOMESTIC RENEWAL
Strong foreign policy requires strong domestic capacity.
India must strengthen:
✔️ Manufacturing
✔️ Innovation
✔️ Defence production
✔️ Infrastructure
✔️ Technology capabilities
Internal strength is the foundation of strategic autonomy.
━━━━━━━━━━━━━━━
🧠 CORE MESSAGE
In a fragmented world, India’s diplomacy must be:
✅ Pragmatic
✅ Flexible
✅ Diversified
✅ Interest-driven
✅ Backed by domestic strength
❤4👍1
Forwarded from Politikant - by Shridhar Sir
बदलत्या जागतिक व्यवस्थेत भारताची परराष्ट्रनीती — ५ मार्गदर्शक तत्त्वे
(C. Raja Mohan लेखाचा UPSC GS-2 IR, PSIR साठी सारांश)
आज जागतिक व्यवस्था वेगाने बदलत आहे कारण:
▪️ अमेरिका–चीन स्पर्धा
▪️ भू-राजकीय संघर्ष
▪️ आर्थिक विखंडन
▪️ तंत्रज्ञानातील स्पर्धा
या पार्श्वभूमीवर भारताच्या परराष्ट्रनीतीसाठी C. Raja Mohan यांनी ५ महत्त्वाची तत्त्वे मांडली आहेत
🔑 १. परस्परता (RECIPROCITY)
भारताने भावनिक कूटनीतीपेक्षा → हितसंबंधांवर आधारित कूटनीती स्वीकारली पाहिजे.
भागीदारी आधारित असावी:
• परस्पर लाभ
• सामरिक फायदा
• आर्थिक हित
व्यापार, तंत्रज्ञान आणि दहशतवादाच्या प्रश्नांवर भारताने भागीदारांकडून परस्पर सहकार्याची अपेक्षा ठेवली पाहिजे.
━━━━━━━━━━━━━━━
🌐 २. विविधीकरण (DIVERSIFICATION)
एका देशावर जास्त अवलंबित्व टाळणे आवश्यक.
भारताने विविधता आणली पाहिजे:
• सामरिक भागीदारीत
• ऊर्जा स्रोतांमध्ये
• पुरवठा साखळीत
• तंत्रज्ञान भागीदारीत
म्हणूनच भारत एकाच वेळी: 🇺🇸 अमेरिका | 🇷🇺 रशिया | 🇯🇵 जपान | 🇪🇺 युरोप | 🇦🇪 गल्फ देश | ASEAN
यांच्यासोबत संबंध ठेवतो.
यालाच MULTI-ALIGNMENT म्हणतात.
━━━━━━━━━━━━━━━
⚖️ ३. सामरिक लवचिकता (STRATEGIC FLEXIBILITY)
भारताने कठोर गटबाजीपासून दूर राहिले पाहिजे.
विषयाधारित सहकार्य करावे, पण निर्णयस्वातंत्र्य टिकवावे.
उदाहरण:
भारत एकाच वेळी:
• QUAD
• BRICS
मध्ये सहभागी आहे.
हे भारताच्या लवचिक परराष्ट्रनीतीचे उदाहरण आहे.
━━━━━━━━━━━━━━━
🚀 ४. सामरिक विस्तार (STRATEGIC EXPANSION)
भारताने दक्षिण आशियापुरता मर्यादित न राहता जागतिक प्रभाव वाढवला पाहिजे.
प्राधान्य क्षेत्रे:
• इंडो-पॅसिफिक
• आफ्रिका
• पश्चिम आशिया
• युरोप
उद्दिष्ट: “प्रादेशिक शक्ती” → “जागतिक शक्ती” बनणे.
━━━━━━━━━━━━━━━
🏗 ५. अंतर्गत बळकटीकरण (DOMESTIC RENEWAL)
मजबूत परराष्ट्रनीतीसाठी देशांतर्गत क्षमता मजबूत असणे आवश्यक.
भारताने बळकट केले पाहिजे:
✔️ उत्पादन क्षेत्र
✔️ नवोपक्रम
✔️ संरक्षण उत्पादन
✔️ पायाभूत सुविधा
✔️ तंत्रज्ञान क्षमता
अंतर्गत सामर्थ्य हेच सामरिक स्वायत्ततेचे खरे आधार आहे.
━━━━━━━━━━━━━━━
🧠 मुख्य संदेश
विखुरलेल्या जागतिक व्यवस्थेत भारताची परराष्ट्रनीती अशी असली पाहिजे:
✅ व्यावहारिक
✅ लवचिक
✅ विविधीकृत
✅ राष्ट्रीय हितांवर आधारित
✅ अंतर्गत सामर्थ्याने समर्थित
(C. Raja Mohan लेखाचा UPSC GS-2 IR, PSIR साठी सारांश)
आज जागतिक व्यवस्था वेगाने बदलत आहे कारण:
▪️ अमेरिका–चीन स्पर्धा
▪️ भू-राजकीय संघर्ष
▪️ आर्थिक विखंडन
▪️ तंत्रज्ञानातील स्पर्धा
या पार्श्वभूमीवर भारताच्या परराष्ट्रनीतीसाठी C. Raja Mohan यांनी ५ महत्त्वाची तत्त्वे मांडली आहेत
🔑 १. परस्परता (RECIPROCITY)
भारताने भावनिक कूटनीतीपेक्षा → हितसंबंधांवर आधारित कूटनीती स्वीकारली पाहिजे.
भागीदारी आधारित असावी:
• परस्पर लाभ
• सामरिक फायदा
• आर्थिक हित
व्यापार, तंत्रज्ञान आणि दहशतवादाच्या प्रश्नांवर भारताने भागीदारांकडून परस्पर सहकार्याची अपेक्षा ठेवली पाहिजे.
━━━━━━━━━━━━━━━
🌐 २. विविधीकरण (DIVERSIFICATION)
एका देशावर जास्त अवलंबित्व टाळणे आवश्यक.
भारताने विविधता आणली पाहिजे:
• सामरिक भागीदारीत
• ऊर्जा स्रोतांमध्ये
• पुरवठा साखळीत
• तंत्रज्ञान भागीदारीत
म्हणूनच भारत एकाच वेळी: 🇺🇸 अमेरिका | 🇷🇺 रशिया | 🇯🇵 जपान | 🇪🇺 युरोप | 🇦🇪 गल्फ देश | ASEAN
यांच्यासोबत संबंध ठेवतो.
यालाच MULTI-ALIGNMENT म्हणतात.
━━━━━━━━━━━━━━━
⚖️ ३. सामरिक लवचिकता (STRATEGIC FLEXIBILITY)
भारताने कठोर गटबाजीपासून दूर राहिले पाहिजे.
विषयाधारित सहकार्य करावे, पण निर्णयस्वातंत्र्य टिकवावे.
उदाहरण:
भारत एकाच वेळी:
• QUAD
• BRICS
मध्ये सहभागी आहे.
हे भारताच्या लवचिक परराष्ट्रनीतीचे उदाहरण आहे.
━━━━━━━━━━━━━━━
🚀 ४. सामरिक विस्तार (STRATEGIC EXPANSION)
भारताने दक्षिण आशियापुरता मर्यादित न राहता जागतिक प्रभाव वाढवला पाहिजे.
प्राधान्य क्षेत्रे:
• इंडो-पॅसिफिक
• आफ्रिका
• पश्चिम आशिया
• युरोप
उद्दिष्ट: “प्रादेशिक शक्ती” → “जागतिक शक्ती” बनणे.
━━━━━━━━━━━━━━━
🏗 ५. अंतर्गत बळकटीकरण (DOMESTIC RENEWAL)
मजबूत परराष्ट्रनीतीसाठी देशांतर्गत क्षमता मजबूत असणे आवश्यक.
भारताने बळकट केले पाहिजे:
✔️ उत्पादन क्षेत्र
✔️ नवोपक्रम
✔️ संरक्षण उत्पादन
✔️ पायाभूत सुविधा
✔️ तंत्रज्ञान क्षमता
अंतर्गत सामर्थ्य हेच सामरिक स्वायत्ततेचे खरे आधार आहे.
━━━━━━━━━━━━━━━
🧠 मुख्य संदेश
विखुरलेल्या जागतिक व्यवस्थेत भारताची परराष्ट्रनीती अशी असली पाहिजे:
✅ व्यावहारिक
✅ लवचिक
✅ विविधीकृत
✅ राष्ट्रीय हितांवर आधारित
✅ अंतर्गत सामर्थ्याने समर्थित
❤7👍2
Media is too big
VIEW IN TELEGRAM
50+ Questions Reference मिळाले 😳 | Logic Booster Impact 🚀
MPSC Combine Pre 2025 मध्ये Logic Booster ची पुन्हा एकदा जबरदस्त Magic पाहायला मिळाली! 😱
Paper मध्ये तब्बल 50+ Questions चे direct references मिळाल्याने विद्यार्थ्यांचा confidence झाला double! 🔥📚
Logic Booster Book आता लगेच Order करा & तुमची Preparation करा Next Level! 🚀
https://youthbookcenter.com/e/STEP-UP-ACADEMY/step-up-combine-logic-booster-3-edition-pre-by-avinash-shitole-mjixmdk
Logic Booster ने preparation ला दिली smart direction 💯
तुम्हालाही Exam मध्ये edge हवा असेल तर हा Short शेवटपर्यंत नक्की पाहा! 👀
#MPSC #CombinePre2025 #LogicBooster #MPSCPreparation #CombineExam #CurrentAffairs #StepUp #MPSCShorts #ExamStrategy #MPSCUpdates
MPSC Combine Pre 2025 मध्ये Logic Booster ची पुन्हा एकदा जबरदस्त Magic पाहायला मिळाली! 😱
Paper मध्ये तब्बल 50+ Questions चे direct references मिळाल्याने विद्यार्थ्यांचा confidence झाला double! 🔥📚
Logic Booster Book आता लगेच Order करा & तुमची Preparation करा Next Level! 🚀
https://youthbookcenter.com/e/STEP-UP-ACADEMY/step-up-combine-logic-booster-3-edition-pre-by-avinash-shitole-mjixmdk
Logic Booster ने preparation ला दिली smart direction 💯
तुम्हालाही Exam मध्ये edge हवा असेल तर हा Short शेवटपर्यंत नक्की पाहा! 👀
#MPSC #CombinePre2025 #LogicBooster #MPSCPreparation #CombineExam #CurrentAffairs #StepUp #MPSCShorts #ExamStrategy #MPSCUpdates
❤4
💧 ९ वा भारत आंतरराष्ट्रीय जल सप्ताह (IIWW-2026) 📘
MPSC आणि UPSC परीक्षेच्या चालू घडामोडींच्या तयारीसाठी महत्त्वाचे मुद्दे नक्की अभ्यासा!
"जल है तो कल है; जल वाचवा, भविष्य घडवा." 🌿
📌 MPSC/UPSC च्या विद्यार्थ्यांसाठी ही माहिती अत्यंत महत्त्वाची आहे. नक्की Save करा!
📍 स्टेप अप अकॅडमी, पुणे
📞 संपर्क: 9503908354 | 8623908354
MPSC आणि UPSC परीक्षेच्या चालू घडामोडींच्या तयारीसाठी महत्त्वाचे मुद्दे नक्की अभ्यासा!
"जल है तो कल है; जल वाचवा, भविष्य घडवा." 🌿
📌 MPSC/UPSC च्या विद्यार्थ्यांसाठी ही माहिती अत्यंत महत्त्वाची आहे. नक्की Save करा!
📍 स्टेप अप अकॅडमी, पुणे
📞 संपर्क: 9503908354 | 8623908354
❤2
🥥 🚀 ‘नारळ प्रोत्साहन योजना’ (Coconut Promotion Scheme) 🚀🥥
नारळ उत्पादन वाढ, मूल्यवर्धन (Value Addition), निर्यात क्षमता आणि शेतकऱ्यांचे उत्पन्न दुप्पट करण्याच्या उद्देशाने ही योजना राबविण्यात येणार आहे. 🌴📈
📚 अशाच ‘Exam-Oriented’ चालू घडामोडींच्या सखोल अभ्यासासाठी वाचा:
‘Step Up वेध’ चालू घडामोडी विशेषांक (वार्षिकी २०२६)
(जानेवारी २०२५ ते मार्च २०२६ या कालावधीतील सर्व महत्त्वाच्या घडामोडींचे परिपूर्ण आणि सविस्तर संकलन!)
📍 पुस्तक येथे उपलब्ध:
Youth Book Centre, गांजवे चौक, नवी सदाशिव पेठ, पुणे.
🛒 ऑनलाईन खरेदी करण्यासाठी येथे क्लिक करा:
https://youthbookcenter.com/e/CURRENT-AFFAIRS/step-up-vedh-chalu-ghadamodi-visheshank-jan-2025-to-march-2026-mjiwnji
🎓 Dilip Sir’s Step Up Academy, Pune
📞 संपर्क: 9503908354 | 8623908354
नारळ उत्पादन वाढ, मूल्यवर्धन (Value Addition), निर्यात क्षमता आणि शेतकऱ्यांचे उत्पन्न दुप्पट करण्याच्या उद्देशाने ही योजना राबविण्यात येणार आहे. 🌴📈
📚 अशाच ‘Exam-Oriented’ चालू घडामोडींच्या सखोल अभ्यासासाठी वाचा:
‘Step Up वेध’ चालू घडामोडी विशेषांक (वार्षिकी २०२६)
(जानेवारी २०२५ ते मार्च २०२६ या कालावधीतील सर्व महत्त्वाच्या घडामोडींचे परिपूर्ण आणि सविस्तर संकलन!)
📍 पुस्तक येथे उपलब्ध:
Youth Book Centre, गांजवे चौक, नवी सदाशिव पेठ, पुणे.
🛒 ऑनलाईन खरेदी करण्यासाठी येथे क्लिक करा:
https://youthbookcenter.com/e/CURRENT-AFFAIRS/step-up-vedh-chalu-ghadamodi-visheshank-jan-2025-to-march-2026-mjiwnji
🎓 Dilip Sir’s Step Up Academy, Pune
📞 संपर्क: 9503908354 | 8623908354
❤3👍1
Publer Bot
🥥 🚀 ‘नारळ प्रोत्साहन योजना’ (Coconut Promotion Scheme) 🚀🥥 नारळ उत्पादन वाढ, मूल्यवर्धन (Value Addition), निर्यात क्षमता आणि शेतकऱ्यांचे उत्पन्न दुप्पट करण्याच्या उद्देशाने ही योजना राबविण्यात येणार आहे. 🌴📈 📚 अशाच ‘Exam-Oriented’ चालू घडामोडींच्या सखोल अभ्यासासाठी…
फ्री सॅम्पल PDF आणि ऑनलाइन ऑर्डर लिंक हवी असल्यास खाली 'BOOSTER' कमेंट करा. ✅
App Download 'APP' कमेंट करा. ✅
App Download 'APP' कमेंट करा. ✅
Publer Bot
🥥 🚀 ‘नारळ प्रोत्साहन योजना’ (Coconut Promotion Scheme) 🚀🥥 नारळ उत्पादन वाढ, मूल्यवर्धन (Value Addition), निर्यात क्षमता आणि शेतकऱ्यांचे उत्पन्न दुप्पट करण्याच्या उद्देशाने ही योजना राबविण्यात येणार आहे. 🌴📈 📚 अशाच ‘Exam-Oriented’ चालू घडामोडींच्या सखोल अभ्यासासाठी…
Step Up "वेध" Yearbook Sample PDF साठी 'VEDH' कमेंट करा! 👇.
डाउनलोड लिंक लगेच तुमच्या मेसेज बॉक्समध्ये येईल! 📥
डाउनलोड लिंक लगेच तुमच्या मेसेज बॉक्समध्ये येईल! 📥
🚨 OFFLINE /ONLINE TEST SERIES
Limited Admissions ⚠️
⏳ 15 दिवस… 15 रणसंग्राम! ⚔️
🎯 Combine Group B & C 2026 Test Series 2026
दररोज एक नवी Test 💥
दररोज Selection कडे एक पाऊल 🚀
✔️ Exam Pattern आधारित Questions
✔️ Score Boost करणारी तयारी
✔️ Time Management + Accuracy Practice
🔗Online Course Link - https://www.dilipsirsstepupacademy.co.in/courses/843759
🔥 तयारी नाही, आता Performance दाखवायची वेळ!
📚 Join Now & Crack the Exam 💯
📍 स्टेप अप अकॅडमी, पुणे
📞 संपर्क: 9503908354 | 8623908354
Limited Admissions ⚠️
⏳ 15 दिवस… 15 रणसंग्राम! ⚔️
🎯 Combine Group B & C 2026 Test Series 2026
दररोज एक नवी Test 💥
दररोज Selection कडे एक पाऊल 🚀
✔️ Exam Pattern आधारित Questions
✔️ Score Boost करणारी तयारी
✔️ Time Management + Accuracy Practice
🔗Online Course Link - https://www.dilipsirsstepupacademy.co.in/courses/843759
🔥 तयारी नाही, आता Performance दाखवायची वेळ!
📚 Join Now & Crack the Exam 💯
📍 स्टेप अप अकॅडमी, पुणे
📞 संपर्क: 9503908354 | 8623908354
❤5
Forwarded from Politikant - by Shridhar Sir
✍️ Kenneth Waltz (1959) in "Man, the State and War" identified three images or levels of analysis to explain war and conflict in IR:
1️⃣ Individual level: War and peace are determined by human nature, the psychology of leaders, and their personal decisions. Hitler's aggression, Gandhi's pacifism — explained here.
2️⃣ State level: The internal character of states — regime type, ideology, domestic politics — shapes their foreign policy. Democratic Peace Theory argues democracies rarely go to war with each other.
3️⃣ International System level: The anarchic structure of the international system (no world government) forces states to prioritise self-help and survival, leading to conflict. This is the neo-realist explanation.
📊 ANALYSIS: Russia-Ukraine war
Level 1: Putin's personal ambition.
Level 2: Russia's authoritarian regime vs Ukraine's democratic aspirations.
Level 3: NATO expansion and systemic power competition.
❌ Common exam mistake:
Students describe these three levels but never apply them. Examiners give full marks only when you use all three levels to ANALYSE a real event — like the Russia-Ukraine war or India-China conflict.
1️⃣ Individual level: War and peace are determined by human nature, the psychology of leaders, and their personal decisions. Hitler's aggression, Gandhi's pacifism — explained here.
2️⃣ State level: The internal character of states — regime type, ideology, domestic politics — shapes their foreign policy. Democratic Peace Theory argues democracies rarely go to war with each other.
3️⃣ International System level: The anarchic structure of the international system (no world government) forces states to prioritise self-help and survival, leading to conflict. This is the neo-realist explanation.
📊 ANALYSIS: Russia-Ukraine war
Level 1: Putin's personal ambition.
Level 2: Russia's authoritarian regime vs Ukraine's democratic aspirations.
Level 3: NATO expansion and systemic power competition.
❌ Common exam mistake:
Students describe these three levels but never apply them. Examiners give full marks only when you use all three levels to ANALYSE a real event — like the Russia-Ukraine war or India-China conflict.
👍3
Forwarded from Politikant - by Shridhar Sir
✍️ केनेथ वॉल्ट्झ (१९५९) यांनी त्यांच्या "Man, the State and War" या ग्रंथात, आंतरराष्ट्रीय संबंधांमधील (IR) युद्ध आणि संघर्षाचे स्पष्टीकरण देण्यासाठी विश्लेषणाचे तीन 'प्रतिबिंब' (images) किंवा स्तर निश्चित केले आहेत:
1️⃣ वैयक्तिक स्तर: युद्ध आणि शांतता हे मानवी स्वभाव, नेत्यांचे मानसशास्त्र आणि त्यांचे वैयक्तिक निर्णय यांवरून निश्चित होतात. हिटलरची आक्रमकता आणि गांधीजींचा शांततावाद — यांचे स्पष्टीकरण या स्तरावर दिले जाते.
2️⃣ राज्य स्तर: राज्यांचे अंतर्गत स्वरूप — शासनपद्धतीचा प्रकार, विचारसरणी आणि देशांतर्गत राजकारण — हे त्यांच्या परराष्ट्र धोरणाला आकार देते. 'लोकशाही शांतता सिद्धांत' (Democratic Peace Theory) असा युक्तिवाद करतो की, लोकशाही राष्ट्रे क्वचितच एकमेकांशी युद्ध करतात.
3️⃣ आंतरराष्ट्रीय व्यवस्था स्तर: आंतरराष्ट्रीय व्यवस्थेची अराजक संरचना (ज्यामध्ये कोणतेही जागतिक सरकार नसते) राज्यांना 'स्वतःच्या संरक्षणाला' (self-help) आणि अस्तित्वाला प्राधान्य देण्यास भाग पाडते; ज्यामुळे संघर्ष निर्माण होतो. हे 'नव-वास्तववादी' (Neo-realist) स्पष्टीकरण आहे.
📊 विश्लेषण: रशिया-युक्रेन युद्ध
स्तर १: पुतिन यांची वैयक्तिक महत्त्वाकांक्षा.
स्तर २: रशियाची हुकूमशाही शासनपद्धती विरुद्ध युक्रेनच्या लोकशाही आकांक्षा.
स्तर ३: नाटोचा विस्तार आणि व्यवस्थेतील सत्ता-स्पर्धा.
❌ परीक्षेतील एक सामान्य चूक:
विद्यार्थी या तीन स्तरांचे केवळ वर्णन करतात, परंतु त्यांचा प्रत्यक्ष वापर (उपयोजन) करत नाहीत. परीक्षक तुम्हाला पूर्ण गुण तेव्हाच देतात, जेव्हा तुम्ही एखाद्या प्रत्यक्ष घटनेचे — उदा. रशिया-युक्रेन युद्ध किंवा भारत-चीन संघर्ष — 'विश्लेषण' करण्यासाठी या तिन्ही स्तरांचा वापर करता.
1️⃣ वैयक्तिक स्तर: युद्ध आणि शांतता हे मानवी स्वभाव, नेत्यांचे मानसशास्त्र आणि त्यांचे वैयक्तिक निर्णय यांवरून निश्चित होतात. हिटलरची आक्रमकता आणि गांधीजींचा शांततावाद — यांचे स्पष्टीकरण या स्तरावर दिले जाते.
2️⃣ राज्य स्तर: राज्यांचे अंतर्गत स्वरूप — शासनपद्धतीचा प्रकार, विचारसरणी आणि देशांतर्गत राजकारण — हे त्यांच्या परराष्ट्र धोरणाला आकार देते. 'लोकशाही शांतता सिद्धांत' (Democratic Peace Theory) असा युक्तिवाद करतो की, लोकशाही राष्ट्रे क्वचितच एकमेकांशी युद्ध करतात.
3️⃣ आंतरराष्ट्रीय व्यवस्था स्तर: आंतरराष्ट्रीय व्यवस्थेची अराजक संरचना (ज्यामध्ये कोणतेही जागतिक सरकार नसते) राज्यांना 'स्वतःच्या संरक्षणाला' (self-help) आणि अस्तित्वाला प्राधान्य देण्यास भाग पाडते; ज्यामुळे संघर्ष निर्माण होतो. हे 'नव-वास्तववादी' (Neo-realist) स्पष्टीकरण आहे.
📊 विश्लेषण: रशिया-युक्रेन युद्ध
स्तर १: पुतिन यांची वैयक्तिक महत्त्वाकांक्षा.
स्तर २: रशियाची हुकूमशाही शासनपद्धती विरुद्ध युक्रेनच्या लोकशाही आकांक्षा.
स्तर ३: नाटोचा विस्तार आणि व्यवस्थेतील सत्ता-स्पर्धा.
❌ परीक्षेतील एक सामान्य चूक:
विद्यार्थी या तीन स्तरांचे केवळ वर्णन करतात, परंतु त्यांचा प्रत्यक्ष वापर (उपयोजन) करत नाहीत. परीक्षक तुम्हाला पूर्ण गुण तेव्हाच देतात, जेव्हा तुम्ही एखाद्या प्रत्यक्ष घटनेचे — उदा. रशिया-युक्रेन युद्ध किंवा भारत-चीन संघर्ष — 'विश्लेषण' करण्यासाठी या तिन्ही स्तरांचा वापर करता.
❤3👍2
💫 एक योग्य निर्णय तुमचं भविष्य बदलू शकतो 💫
मोठं स्वप्न पाहणाऱ्या विद्यार्थ्यांसाठी
योग्य मार्गदर्शन अत्यंत महत्त्वाचं असतं.
🚀 STEP UP ACADEMY घेऊन येत आहे
📚 𝗦𝗼𝗰𝗶𝗼𝗹𝗼𝗴𝘆 𝗢𝗽𝘁𝗶𝗼𝗻𝗮𝗹 𝗕𝗮𝘁𝗰𝗵 𝟮𝟬𝟮𝟲
✔ Concept Clarity
✔ PYQ आधारित अभ्यास
✔ Sociology + Current Affairs Integration
✔ Answer Writing Practice
✔ मराठी + इंग्रजी माध्यमातून अध्यापन
✔ 200+ Hours Recorded Lectures
✔ Mains Test Series Included
👨🏫 गुंजन मेश्राम सर
(10+ वर्षांचा अनुभव)
🚀 Random अभ्यास नाही… Smart Preparation करा!
🔥 Admission Started | Batch Available Now
🛒 Enroll / Purchase Course:
Click Here To Purchase
📞 संपर्क: 9503908354 / 8623908354
मोठं स्वप्न पाहणाऱ्या विद्यार्थ्यांसाठी
योग्य मार्गदर्शन अत्यंत महत्त्वाचं असतं.
🚀 STEP UP ACADEMY घेऊन येत आहे
📚 𝗦𝗼𝗰𝗶𝗼𝗹𝗼𝗴𝘆 𝗢𝗽𝘁𝗶𝗼𝗻𝗮𝗹 𝗕𝗮𝘁𝗰𝗵 𝟮𝟬𝟮𝟲
✔ Concept Clarity
✔ PYQ आधारित अभ्यास
✔ Sociology + Current Affairs Integration
✔ Answer Writing Practice
✔ मराठी + इंग्रजी माध्यमातून अध्यापन
✔ 200+ Hours Recorded Lectures
✔ Mains Test Series Included
👨🏫 गुंजन मेश्राम सर
(10+ वर्षांचा अनुभव)
🚀 Random अभ्यास नाही… Smart Preparation करा!
🔥 Admission Started | Batch Available Now
🛒 Enroll / Purchase Course:
Click Here To Purchase
📞 संपर्क: 9503908354 / 8623908354
❤5
⏳ 15 दिवस… 15 रणसंग्राम! ⚔️
🎯 Combine Group B & C 2026 Test Series 2026
दररोज एक नवी Test 💥
दररोज Selection कडे एक पाऊल 🚀
🔗Online Course Link - https://www.dilipsirsstepupacademy.co...
📚 Join Now & Crack the Exam 💯
📍 स्टेप अप अकॅडमी, पुणे
📞 संपर्क: 9503908354 | 8623908354
🎯 Combine Group B & C 2026 Test Series 2026
दररोज एक नवी Test 💥
दररोज Selection कडे एक पाऊल 🚀
🔗Online Course Link - https://www.dilipsirsstepupacademy.co...
📚 Join Now & Crack the Exam 💯
📍 स्टेप अप अकॅडमी, पुणे
📞 संपर्क: 9503908354 | 8623908354
❤11👍1
Forwarded from Politikant - by Shridhar Sir
✍️ Actors in IR are entities that participate in and influence international politics.
They fall into two categories:
1️⃣ State Actors: Sovereign states remain the primary actors in IR — they sign treaties, wage wars, conduct diplomacy, and hold membership in international organisations. Example: India's decision to abstain at the UNSC on the Russia-Ukraine vote reflects state-level agency.
2️⃣ Non-State Actors (NSAs): Entities that operate across borders without being governments.
Four key types —
1. International Organisations: UN, WTO, IMF — create binding rules and norms. The UN Security Council can authorise military action.
2. Multinational Corporations (MNCs): Apple's revenue exceeds the GDP of 140+ countries. MNCs shape trade policy, labour standards, and even diplomatic relations.
3. NGOs: Amnesty International, Médecins Sans Frontières — expose human rights violations, influence public opinion and international norms.
4. Terrorist organisations: Al-Qaeda's 9/11 attacks reshaped the entire global security architecture — a non-state actor changing world history.
Significance: The rise of NSAs has challenged the state-centric view of IR, making the field more complex and pluralistic.
❌ Common exam mistake:
Students list actors without explaining HOW each one influences IR. Examiners want you to show the mechanism — what power does each actor hold, and give one sharp real-world example per actor. A list without explanation scores half marks.
They fall into two categories:
1️⃣ State Actors: Sovereign states remain the primary actors in IR — they sign treaties, wage wars, conduct diplomacy, and hold membership in international organisations. Example: India's decision to abstain at the UNSC on the Russia-Ukraine vote reflects state-level agency.
2️⃣ Non-State Actors (NSAs): Entities that operate across borders without being governments.
Four key types —
1. International Organisations: UN, WTO, IMF — create binding rules and norms. The UN Security Council can authorise military action.
2. Multinational Corporations (MNCs): Apple's revenue exceeds the GDP of 140+ countries. MNCs shape trade policy, labour standards, and even diplomatic relations.
3. NGOs: Amnesty International, Médecins Sans Frontières — expose human rights violations, influence public opinion and international norms.
4. Terrorist organisations: Al-Qaeda's 9/11 attacks reshaped the entire global security architecture — a non-state actor changing world history.
Significance: The rise of NSAs has challenged the state-centric view of IR, making the field more complex and pluralistic.
❌ Common exam mistake:
Students list actors without explaining HOW each one influences IR. Examiners want you to show the mechanism — what power does each actor hold, and give one sharp real-world example per actor. A list without explanation scores half marks.
❤3👍1
Forwarded from Politikant - by Shridhar Sir
✍️ आंतरराष्ट्रीय संबंधांमधील घटक म्हणजे अशा संस्था ज्या आंतरराष्ट्रीय राजकारणात भाग घेतात आणि त्यावर प्रभाव टाकतात.
त्यांचे दोन प्रकारांमध्ये वर्गीकरण होते:
1️⃣ राज्य घटक: सार्वभौम राष्ट्रे आंतरराष्ट्रीय संबंधांमधील प्रमुख घटक आहेत — ते करार करतात, युद्धे लढतात, राजनैतिक संबंध ठेवतात आणि आंतरराष्ट्रीय संघटनांचे सदस्य असतात. उदाहरणार्थ: रशिया-युक्रेन मतदानावर संयुक्त राष्ट्र सुरक्षा परिषदेत तटस्थ राहण्याचा भारताचा निर्णय राज्य-स्तरीय स्वायत्तता दर्शवतो.
2️⃣ अराज्य घटक (NSAs): अशा संस्था ज्या सरकार नसतानाही सीमापार कार्य करतात.
चार प्रमुख प्रकार —
१. आंतरराष्ट्रीय संघटना: संयुक्त राष्ट्र, जागतिक व्यापार संघटना, आंतरराष्ट्रीय नाणेनिधी — बंधनकारक नियम आणि मानदंड तयार करतात. संयुक्त राष्ट्र सुरक्षा परिषद लष्करी कारवाईला अधिकृत करू शकते.
२. बहुराष्ट्रीय कंपन्या (MNCs): ॲपलचा महसूल १४० हून अधिक देशांच्या जीडीपीपेक्षा जास्त आहे. बहुराष्ट्रीय कंपन्या व्यापार धोरण, कामगार मानके आणि अगदी राजनैतिक संबंधांनाही आकार देतात.
३. स्वयंसेवी संस्था (NGOs): ॲम्नेस्टी इंटरनॅशनल, मेडिसिन्स सान्स फ्रंटियर्स — मानवाधिकार उल्लंघने उघडकीस आणतात, जनमत आणि आंतरराष्ट्रीय मानदंडांवर प्रभाव टाकतात.
४. दहशतवादी संघटना: अल-कायदाच्या ९/११ च्या हल्ल्यांनी संपूर्ण जागतिक सुरक्षा रचनेला नव्याने आकार दिला — एका गैर-राज्य घटकाने जागतिक इतिहास बदलला.
महत्व: गैर-राज्य घटकांच्या उदयाने आंतरराष्ट्रीय संबंधांच्या राज्य-केंद्रित दृष्टिकोनाला आव्हान दिले आहे, ज्यामुळे हे क्षेत्र अधिक गुंतागुंतीचे आणि बहुलवादी बनले आहे.
❌ परीक्षेतील एक सामान्य चूक:
विद्यार्थी प्रत्येक घटक आंतरराष्ट्रीय संबंधांवर कसा प्रभाव टाकतो हे स्पष्ट न करता फक्त घटकांची यादी करतात. परीक्षकांना अपेक्षित असते की तुम्ही ती कार्यप्रणाली दाखवावी — प्रत्येक घटकाकडे कोणती शक्ती आहे, आणि प्रत्येक घटकाचे एक ठोस वास्तविक उदाहरण द्यावे. स्पष्टीकरणाशिवाय दिलेल्या यादीला निम्मे गुण मिळतात.
त्यांचे दोन प्रकारांमध्ये वर्गीकरण होते:
1️⃣ राज्य घटक: सार्वभौम राष्ट्रे आंतरराष्ट्रीय संबंधांमधील प्रमुख घटक आहेत — ते करार करतात, युद्धे लढतात, राजनैतिक संबंध ठेवतात आणि आंतरराष्ट्रीय संघटनांचे सदस्य असतात. उदाहरणार्थ: रशिया-युक्रेन मतदानावर संयुक्त राष्ट्र सुरक्षा परिषदेत तटस्थ राहण्याचा भारताचा निर्णय राज्य-स्तरीय स्वायत्तता दर्शवतो.
2️⃣ अराज्य घटक (NSAs): अशा संस्था ज्या सरकार नसतानाही सीमापार कार्य करतात.
चार प्रमुख प्रकार —
१. आंतरराष्ट्रीय संघटना: संयुक्त राष्ट्र, जागतिक व्यापार संघटना, आंतरराष्ट्रीय नाणेनिधी — बंधनकारक नियम आणि मानदंड तयार करतात. संयुक्त राष्ट्र सुरक्षा परिषद लष्करी कारवाईला अधिकृत करू शकते.
२. बहुराष्ट्रीय कंपन्या (MNCs): ॲपलचा महसूल १४० हून अधिक देशांच्या जीडीपीपेक्षा जास्त आहे. बहुराष्ट्रीय कंपन्या व्यापार धोरण, कामगार मानके आणि अगदी राजनैतिक संबंधांनाही आकार देतात.
३. स्वयंसेवी संस्था (NGOs): ॲम्नेस्टी इंटरनॅशनल, मेडिसिन्स सान्स फ्रंटियर्स — मानवाधिकार उल्लंघने उघडकीस आणतात, जनमत आणि आंतरराष्ट्रीय मानदंडांवर प्रभाव टाकतात.
४. दहशतवादी संघटना: अल-कायदाच्या ९/११ च्या हल्ल्यांनी संपूर्ण जागतिक सुरक्षा रचनेला नव्याने आकार दिला — एका गैर-राज्य घटकाने जागतिक इतिहास बदलला.
महत्व: गैर-राज्य घटकांच्या उदयाने आंतरराष्ट्रीय संबंधांच्या राज्य-केंद्रित दृष्टिकोनाला आव्हान दिले आहे, ज्यामुळे हे क्षेत्र अधिक गुंतागुंतीचे आणि बहुलवादी बनले आहे.
❌ परीक्षेतील एक सामान्य चूक:
विद्यार्थी प्रत्येक घटक आंतरराष्ट्रीय संबंधांवर कसा प्रभाव टाकतो हे स्पष्ट न करता फक्त घटकांची यादी करतात. परीक्षकांना अपेक्षित असते की तुम्ही ती कार्यप्रणाली दाखवावी — प्रत्येक घटकाकडे कोणती शक्ती आहे, आणि प्रत्येक घटकाचे एक ठोस वास्तविक उदाहरण द्यावे. स्पष्टीकरणाशिवाय दिलेल्या यादीला निम्मे गुण मिळतात.
❤8👍1