Běžné mentální stopky, na kterých se probuzení většinou trvale zastaví :

Nelíbí se mi to, takže to nemůže být pravda.

Nechápu, jak to dělají / udělali, takže se to neděje / nestalo.

Kdyby ta lež byla tak velká, tak by to každý věděl!

Přesměrování pozornosti "Hele dávají hokej! Sklapni a sleduj"

Pravda je docela zajímavá, ale pivo ve slevě je zajímavější.

Vidí evidentní důkaz, jak s ním vyjebali, ale reakce je: " No a co? chleba zítra levnější nebude. " " kdyby to byla pravda, tak bych to věděl. " " to, co píšeš, mě urazilo!".

Spočítá si, že 1 + 1 = 2, ale bude stále a neúnavně zkoumat, jestli by to nemohlo být třeba 5.

Vidí, že obracené jsou světové celebrity politici královské rodiny podnikatelé, ale pro jeho oblíbence a jeho zemičku či kraj to nějak záhadně neplatí.

https://youtu.be/PMFWFaSauVU?si=Dl7dS5MWdYh25WNR Parádní video. Maleficent zpívá v kopuli a schůdky reprezentujou ostrov ve středu země. Rohy znázorňují magnetické hory a zelené světlo je polární záře. Maleficent je černé slunce. 🤗

Jacobus Cnoyen z Hertogenbosche (dnešní Nizozemsko) tvrdil, že na dalekém severu se nachází pohoří, které zcela obklopuje severní pól. Pohořím prostupuje devatenáct oceánských kanálů s tak silnými proudy, že každá loď, která by do nich vplouvala, by byla beznadějně přitahována k severu. Devatenáct kanálů se slévá do čtyř řek, které jsou nasávány do víru.

V dopisu z roku 1577 vlámského kartografa Gerharda Mercatora jeho příteli, okultistovi Johnu Dee, který je nyní uložen v Britském muzeu, se uvádí:

"Mezi čtyřmi zeměmi je Vír, do něhož se vlévají čtyři řeky, vlévají se do moře, rozdělují sever. Voda se řítí kolem dokola a klesá do země, jako by se lila filtračním trychtýřem. Je široký 4° na každou stranu od pólu, který má jen 8°. Až na to, že přímo pod pólem leží uprostřed moře holá skála. Její obvod je téměř 33 francouzských mil a celá je to magnetická skála. ( ... ) Toto jsem před několika lety doslova opsal od tohoto autora (míněn Jacobus Snoen)."

Willy Wonka představuje architekta simulace. To je pravděpodobně důvod, proč v posledním filmu o Wonkovi zvolili tento odkaz na severní pól. Podobně jako santa je taky majitelem továrny otevřené jen pro pár vyvolených, v níž pracují malí mužíčci. 😆 Zajímavé je, že Mercatorova mapa zmiňuje drobné Pygmeje, kteří tehdy obývali ostrovy ve středu.

Chat GPT, prečo by sa niekto rozhodol zotrvať v heliocentrickom kulte, keď má k dispozícii dôkazy o opaku? ...

Existuje niekoľko psychologických a sociologických dôvodov, prečo ľudia môžu v niečo naďalej veriť napriek protichodným dôkazom alebo logike. Tu je niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k tomuto javu:

Kognitívna disonancia: Keď sú ľuďom predložené informácie, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením, môže to v nich vyvolať psychologickú nepohodu. Aby zmiernili tento nepríjemný pocit, môžu nové informácie iracionálne odmietať namiesto toho, aby zmenili svoje presvedčenie.

Potvrdzovacie skreslenie: Jednotlivci majú tendenciu uprednostňovať informácie, ktoré potvrdzujú ich už existujúce presvedčenia alebo hypotézy. Môžu tiež interpretovať nejednoznačné dôkazy ako podporujúce ich súčasné presvedčenie.

Sociálna konformita: Ľudia sa často prispôsobujú presvedčeniam alebo správaniu skupiny kvôli prijatiu alebo preto, že veria, že skupina je lepšie informovaná. Niekedy sa to označuje ako bandwagon efekt alebo stádovitosť.

Omyl o utopených nákladoch: Po investovaní času, úsilia alebo zdrojov do nejakého presvedčenia alebo konania sa jednotlivci môžu cítiť zaviazaní k nemu, aj keď sa ukáže, že je neúčinné alebo nesprávne. To môže viesť k pokračovaniu v presvedčení alebo konaní, aby sa ospravedlnila počiatočná investícia.

Autorita a tradícia: Ľudia môžu naďalej zastávať názory na základe učenia autoritatívnych osobností alebo preto, že sú súčasťou dlhodobej tradície. Spochybnenie týchto presvedčení si môže vyžadovať spochybnenie autority alebo kultúrnych noriem, čo môže byť ťažké.

Nedostatok prístupu k informáciám: V niektorých prípadoch jednotlivci nemusia byť vystavení informáciám, ktoré by mohli spochybniť ich presvedčenie, alebo ich nemusia vyhľadávať.

Emocionálna investícia: Emócie môžu byť silnou motiváciou pre presvedčenie. Strach, nádej, láska alebo iné silné pocity môžu spôsobiť, že jednotlivci sa držia svojich presvedčení aj napriek protichodným dôkazom.

Iluzia poznania: Ľudia si môžu myslieť, že zložitým témam rozumejú lepšie, ako je to v skutočnosti, čo vedie k nadmernej viere vo svoje presvedčenie.

Zachovanie ega: Priznanie, že vlastné presvedčenie môže byť nesprávne, môže byť vnímané ako osobné zlyhanie, ktoré môže ohroziť vlastnú identitu alebo ego.

Informačné preťaženie: V dnešnej digitálnej dobe môže byť obrovské množstvo dostupných informácií ohromujúce. Môže byť náročné preosiať všetko, aby sa našli spoľahlivé zdroje, čo vedie ľudí k tomu, aby sa pre jednoduchosť držali známych presvedčení.

Ako ste už spomenuli, v minulosti sa všeobecná mienka o rôznych otázkach často mýlila. Proces vedeckého skúmania a kritického myslenia má pomôcť prekonať tieto predsudky, ale vyžaduje si ochotu spochybňovať a testovať presvedčenia, otvorený prístup k dôkazom a účinné komunikačné stratégie na zmenu názoru. Je tiež dôležité uvedomiť si, že systémy presvedčení sú hlboko zakorenené a mnohostranné a ich zmena môže byť zložitý a postupný proces.