Čelist jako lopatka od bagru.

Méně známá včelí symbolika v zednářství.

Občas se v posledních letech objevují pochybnosti o tom, že mistrovská sochařská díla jsou skutečně tesaný mramor. Někdo tvrdí, že je to tvořeno nějakou sofistikovanou metodou 3d tisku, a dokonce se objevují názory, že jsou ty sochy jaksi vyrobeny z živých lidí změněných v kámen. Inspirativní v tomhle ohledu mi připadá takhle povídka z velice zvláštní knihy " Král ve žlutém " z roku 1895.

Oficiálna verzia hovorí, že po havárii Hindenburgu v roku 1937 sa vzducholode stali "neprijateľne nebezpečné" a úplne zmizli z civilnej dopravy. Bez ohľadu na to, či bola táto udalosť zinscenovaná, alebo nie, keď si to porovnáme s letectvom alebo automobilovou dopravou, kde každý rok dochádza k tisícom nehôd, táto argumentácia vôbec nedáva zmysel.

Vzducholode mali obrovské výhody – boli lacné na prevádzku, nepotrebovali dlhé pristávacie dráhy, dokázali preletieť tisíce kilometrov bez medzipristátia a mohli sa vznášať a manévrovať tam, kde by lietadlá nemali šancu. Keby sa ich vývoj nezastavil, mohli by dnes úplne zmeniť dopravu, možno by existovali dokonca aj vzdušné mestá či stanice.

Skôr ako "nebezpečnosť" bola skutočným dôvodom ich konca práve táto dostupnosť a nezávislosť. Nezapadajú do modelu kontrolovanej dopravy cez letiská a palivový priemysel. Navyše, vo veľkých výškach by mohli poskytnúť jedinečný výhľad na skutočnú podstatu Zeme spôsobom, ktorý by mohol rozbiť určité predstavy o jej tvare.

Dnes sa nám majáky prezentujú ako navigačné zariadenia pre lode, ale ich konštrukcia, výška a strategické umiestnenie naznačujú, že mohli slúžiť na úplne iný účel – ako vstupné a výstupné stanice pre vzducholode.

Mnohé z týchto starých „majákov“ a veží sú umiestnené na vyvýšených miestach, ďaleko vo vnútrozemí, kde by pre námornú navigáciu nemali veľký význam. Navyše, ich architektúra často vykazuje známky pokročilejších technológií, ktoré sa nehodia do oficiálneho historického naratívu.

Vzducholode mohli pristávať priamo na vrchole týchto stavieb, kde boli pripevnené pomocou špeciálnych mechanizmov, podobne ako sa to robilo pri známych vzducholodiach začiatkom 20. storočia. Tento systém by umožňoval pohodlnú prepravu osôb aj tovaru medzi mestami bez nutnosti drahej infraštruktúry, ako sú letiská.

Ak vezmeme do úvahy, že starý svet bol technologicky vyspelejší, ako nám tvrdia historici, dáva táto myšlienka úplný zmysel. A práve preto museli vzducholode zmiznúť – aby sa zahladili stopy po skutočnom fungovaní minulého sveta.