Pokračovanie príspevku: https://t.me/narodnyportal/671
Neoddeliteľnou súčasťou 1. ČSR bol aj čechoslovakizmus – rôzne interpretovaná myšlienka bez jednotnej definície, že Česi a Slováci sú vlastne jeden národ. Niekedy bola pretavená až do takých uletených vysvetlení, že Slováci sú vlastne Česi, iba sa nachádzajú na inom stupni vývoja.
Prezident T. G. Masaryk, rodák z Moravy so slovenskými koreňmi dokonca už v roku 1915 pri koncipovaní memoranda Independent Bohemia (nezávislé Čechy), ktoré predostrel Britom konštatoval, že Slováci sú Čechmi aj napriek tomu, že používajú svoje nárečie ako spisovný jazyk. Briti jeho návrh zmietli zo stola.
Zarámcovanie československého národa, na ktoré slovenské politické špičky pri podpisovaní Deklarácie slovenského národa v Martine pristúpili, malo byť zrejme čisto pragmatickým krokom, ktorý by navonok posilnil obraz jednoty štátotovorného národa v novom útvare bez dovtedajšej historickej legitimty a zároveň by posilnil pozíciu Čechov a Slovákov voči nemeckej a maďarskej národnostnej menšine.
Česi a Slováci nemali od obdobia Veľkej Moravy spoločné dejiny. Stavať sa mohlo iba na jazykovej príslušnosti k slovanským národom. Oba národy sa vyvíjali odlišne, hoci sa prostredníctvom rôznych intelektuálov, udalostí a inštitúcií navzájom v rôznej miere ovplyvňovali.
Český historik Jan Rychlík o rozdielnom historickom vývoji oboch národov uviedol: „Slováci nemali s Čechmi historicky nič spoločné, pretože české a slovenské dejiny sú asynchrónne. Slovensko nepatrí do českých dejín. Slovensko je predovšetkým do obdobia národného obrodenia a do roku 1918 integrálnou súčasťou uhorských dejín,”
História pred, ale aj po existencii 1. ČSR, vrátane doterajších skúseností dokazuje, že sme dva odlišné, hoci blízke národy s rozličnou mentalitou, históriou a kultúrou. Bolo bezpochyby správnym rozhodnutím sa civilizovane a mimoriadne pokojne rozdeliť a ukázať, že sme schopní udržiavať nadštandardné vzťahy na politickej, ale aj medziľudskej úrovni v dvoch samostatných štátoch.
🇸🇰🤝🇨🇿
zdroj: ČT24, „Slováci jsou vlastně Češi“. Na počátku Československa byl mýtus o jednom národě
Pozri aj:
HRONSKÝ, M. – PEKNÍK, M. Martinská deklarácia – cesta slovenskej politiky k vzniku Česko-Slovenska. Bratislava : Veda, 2008. 383s.
JANŠÁK, Š. Vstup Slovákov medzi slobodné národy. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, 2006. 197s.
MRVA, I. – MULÍK, P. Rok 1918 a Slováci. Martin : Matica slovenská, 2019. 120 s.
Neoddeliteľnou súčasťou 1. ČSR bol aj čechoslovakizmus – rôzne interpretovaná myšlienka bez jednotnej definície, že Česi a Slováci sú vlastne jeden národ. Niekedy bola pretavená až do takých uletených vysvetlení, že Slováci sú vlastne Česi, iba sa nachádzajú na inom stupni vývoja.
Prezident T. G. Masaryk, rodák z Moravy so slovenskými koreňmi dokonca už v roku 1915 pri koncipovaní memoranda Independent Bohemia (nezávislé Čechy), ktoré predostrel Britom konštatoval, že Slováci sú Čechmi aj napriek tomu, že používajú svoje nárečie ako spisovný jazyk. Briti jeho návrh zmietli zo stola.
Zarámcovanie československého národa, na ktoré slovenské politické špičky pri podpisovaní Deklarácie slovenského národa v Martine pristúpili, malo byť zrejme čisto pragmatickým krokom, ktorý by navonok posilnil obraz jednoty štátotovorného národa v novom útvare bez dovtedajšej historickej legitimty a zároveň by posilnil pozíciu Čechov a Slovákov voči nemeckej a maďarskej národnostnej menšine.
Česi a Slováci nemali od obdobia Veľkej Moravy spoločné dejiny. Stavať sa mohlo iba na jazykovej príslušnosti k slovanským národom. Oba národy sa vyvíjali odlišne, hoci sa prostredníctvom rôznych intelektuálov, udalostí a inštitúcií navzájom v rôznej miere ovplyvňovali.
Český historik Jan Rychlík o rozdielnom historickom vývoji oboch národov uviedol: „Slováci nemali s Čechmi historicky nič spoločné, pretože české a slovenské dejiny sú asynchrónne. Slovensko nepatrí do českých dejín. Slovensko je predovšetkým do obdobia národného obrodenia a do roku 1918 integrálnou súčasťou uhorských dejín,”
História pred, ale aj po existencii 1. ČSR, vrátane doterajších skúseností dokazuje, že sme dva odlišné, hoci blízke národy s rozličnou mentalitou, históriou a kultúrou. Bolo bezpochyby správnym rozhodnutím sa civilizovane a mimoriadne pokojne rozdeliť a ukázať, že sme schopní udržiavať nadštandardné vzťahy na politickej, ale aj medziľudskej úrovni v dvoch samostatných štátoch.
🇸🇰🤝🇨🇿
zdroj: ČT24, „Slováci jsou vlastně Češi“. Na počátku Československa byl mýtus o jednom národě
Pozri aj:
HRONSKÝ, M. – PEKNÍK, M. Martinská deklarácia – cesta slovenskej politiky k vzniku Česko-Slovenska. Bratislava : Veda, 2008. 383s.
JANŠÁK, Š. Vstup Slovákov medzi slobodné národy. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, 2006. 197s.
MRVA, I. – MULÍK, P. Rok 1918 a Slováci. Martin : Matica slovenská, 2019. 120 s.
Akoby tí ľudia zabudli, že celý tzv. antisystém politicky vyrástol na protislovenských rozhodnutiach, korupčných kauzách Smeru a SNS a ich financovaní politických mimovládok, často líznutých neomarxizmom.
Dnes to sú pre mnohých z „vlasteneckých voličov” strany vhodné do potenciálnej budúcej „proslovenskej” vlády.
A potom sa čudujme, že z občanov majú politici srandu.
Dnes to sú pre mnohých z „vlasteneckých voličov” strany vhodné do potenciálnej budúcej „proslovenskej” vlády.
A potom sa čudujme, že z občanov majú politici srandu.
This media is not supported in your browser
VIEW IN TELEGRAM
Základ je povedať to, čo vieš. 😎
BECKOV – POVESŤ O VZNIKU HRADU
„Na ľavej strane Váhu, neďaleko Nového Mesta, oproti vrchu Turecko menovanému, vo sboreninách leží hrad Beckov. Povesť jedna vraví, že Štibor, vojvoda za časov kráľa Žigmunda, mal vraj domového blázna, ktorý sa Becko menoval a pána svojho on na poľovke tak znamenite zabával, že sa ho Štibor spýtal, čo by si za tú zábavu požiadal: na čo blázon – na jedno končité bralo ukáže, odpovedal – aby za jeden rok a deň na tom brale pekný zámok bol vystavený. A Štibor vraj sa slovom zaručil, že vyplní žiadosť bláznovu; i vystaviac za rok a deň krásny zámok, pomenoval ho podľa mena blázna svojho Beckovom.”
text: hrad-beckov.sk
foto: turisticky.sk
„Na ľavej strane Váhu, neďaleko Nového Mesta, oproti vrchu Turecko menovanému, vo sboreninách leží hrad Beckov. Povesť jedna vraví, že Štibor, vojvoda za časov kráľa Žigmunda, mal vraj domového blázna, ktorý sa Becko menoval a pána svojho on na poľovke tak znamenite zabával, že sa ho Štibor spýtal, čo by si za tú zábavu požiadal: na čo blázon – na jedno končité bralo ukáže, odpovedal – aby za jeden rok a deň na tom brale pekný zámok bol vystavený. A Štibor vraj sa slovom zaručil, že vyplní žiadosť bláznovu; i vystaviac za rok a deň krásny zámok, pomenoval ho podľa mena blázna svojho Beckovom.”
text: hrad-beckov.sk
foto: turisticky.sk
TRIANONSKÁ MIEROVÁ ZMLUVA
pokračovanie príspevku: https://t.me/narodnyportal/681
fotografia: Pamätník Trianonu v Komjaticiach (TASR)
pokračovanie príspevku: https://t.me/narodnyportal/681
fotografia: Pamätník Trianonu v Komjaticiach (TASR)
pokračovanie príspevku: https://t.me/narodnyportal/680
Hraníc Slovenska sa týkala Saintgermainská mierová zmluva s Rakúskom, ale hlavne Trianonská zmluva s Maďarskom zo 4. júna 1920, ktorá spečatila rozpad Uhorska, určila hranice Maďarska a zarámcovala aj južnú hranicu Slovenska. Tá s malými zmenami platí až doteraz. Pri určovaní južnej hranice sa nedalo opierať o históriu, keďže predtým takáto štátna hranica nikdy neexistovala. Zohľadňovali sa však viaceré kritériá - dbalo sa napríklad na to, aby v ČSR ostalo približne toľko Maďarov, ako Slovákov v Maďarsku.
Maďarsko, ktoré sa muselo vzdať kontroly nad Slovenskom, ale aj inými časťami bývalého Uhorska toto rozhodnutie prijalo s veľkou nevôľou. Akt podpisu dokumentu, sprevádzaný rôznymi obštrukciami z maďarskej strany, bol momentom, kedy sa začala rodiť maďarská iredenta. 4. júna sa dodnes organizujú rôzne pietne zhromaždenia, na ktorých zaznievajú heslá a prejavy o krivde či zlatých časoch Veľkého Uhorska. Uhorsko však nikdy nebolo výlučne maďarským štátom, ale rovnako štátom Slovákov, Rumunov, Srbov, Chorvátov, Rusínov a Nemcov. Nemaďarské národy v Uhorsku zmluvu interpretujú ako naplnenie ich sebaurčovacieho práva, oproti reálnej hrozbe násilnej maďarizácie a zániku, ktorá bola prítomná najmä v 19 storočí.
Túžba po revízii zmluvy ostala v maďarskej politike prítomná bohužiaľ aj dodnes. Táto otázka zbytočne polarizuje a vyostruje vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi, ktorí v histórii neraz čelili veľkým hrozbám a spoločne s inými národmi a národnosťami tvorili v celej civilizovanej Európe rešpektovaný štátny útvar.
Malo by byť našou povinnosťou snahy o revizionizmus, ale aj zbytočné šovinistické provokácie z oboch strán potláčať a snažiť sa o konštruktívnu spoluprácu medzi našimi, historicky silne spätými národmi.
zdroje:
PETRANSKÝ, Ivan A.: Slovensko v Československu (1918 – 1939) – Zahraničná politika. In: Slovenské dejiny od úsvitu po súčasnosť (kol. autorov). s. 351.
MRVA, Ivan: Trianon – Sto rokov od podpisu mierovej zmluvy. In: Slovensko Národné spektrum – Odborný časopis Matice slovenskej, roč. 42, č. 1/2020. s. 62-66.
Hraníc Slovenska sa týkala Saintgermainská mierová zmluva s Rakúskom, ale hlavne Trianonská zmluva s Maďarskom zo 4. júna 1920, ktorá spečatila rozpad Uhorska, určila hranice Maďarska a zarámcovala aj južnú hranicu Slovenska. Tá s malými zmenami platí až doteraz. Pri určovaní južnej hranice sa nedalo opierať o históriu, keďže predtým takáto štátna hranica nikdy neexistovala. Zohľadňovali sa však viaceré kritériá - dbalo sa napríklad na to, aby v ČSR ostalo približne toľko Maďarov, ako Slovákov v Maďarsku.
Maďarsko, ktoré sa muselo vzdať kontroly nad Slovenskom, ale aj inými časťami bývalého Uhorska toto rozhodnutie prijalo s veľkou nevôľou. Akt podpisu dokumentu, sprevádzaný rôznymi obštrukciami z maďarskej strany, bol momentom, kedy sa začala rodiť maďarská iredenta. 4. júna sa dodnes organizujú rôzne pietne zhromaždenia, na ktorých zaznievajú heslá a prejavy o krivde či zlatých časoch Veľkého Uhorska. Uhorsko však nikdy nebolo výlučne maďarským štátom, ale rovnako štátom Slovákov, Rumunov, Srbov, Chorvátov, Rusínov a Nemcov. Nemaďarské národy v Uhorsku zmluvu interpretujú ako naplnenie ich sebaurčovacieho práva, oproti reálnej hrozbe násilnej maďarizácie a zániku, ktorá bola prítomná najmä v 19 storočí.
Túžba po revízii zmluvy ostala v maďarskej politike prítomná bohužiaľ aj dodnes. Táto otázka zbytočne polarizuje a vyostruje vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi, ktorí v histórii neraz čelili veľkým hrozbám a spoločne s inými národmi a národnosťami tvorili v celej civilizovanej Európe rešpektovaný štátny útvar.
Malo by byť našou povinnosťou snahy o revizionizmus, ale aj zbytočné šovinistické provokácie z oboch strán potláčať a snažiť sa o konštruktívnu spoluprácu medzi našimi, historicky silne spätými národmi.
zdroje:
PETRANSKÝ, Ivan A.: Slovensko v Československu (1918 – 1939) – Zahraničná politika. In: Slovenské dejiny od úsvitu po súčasnosť (kol. autorov). s. 351.
MRVA, Ivan: Trianon – Sto rokov od podpisu mierovej zmluvy. In: Slovensko Národné spektrum – Odborný časopis Matice slovenskej, roč. 42, č. 1/2020. s. 62-66.
pokračovanie príspevku: https://t.me/narodnyportal/683
6.-7. júna 1861 sa v Martine konalo zhromaždenie tisícok predstaviteľov slovenského národa, nazývané aj memorandové zhromaždenie. V máji toho istého roku zastupiteľstvo Turčianského Svätého Martina prostredníctvom Pešťbudínskych vedomostí, najdôležitejšej politickej tribúny Slovákov v rámci šesťdesiatych rokov 19. storočia, pozvalo všetkých slovenských národovcov na toto zhromaždenie. Práve články Š.M. Daxnera v zmienenom periodiku tvorili základ Memoranda.
Medzi hlavné body Memoranda patrili:
* uznanie Slovákov za svojbytný politický národ v rámci Uhorska
* vytvorenie Hornouhorského slovenského okolia alebo Slovenského okolia, ktoré by spravovali Slováci prostredníctvom svojich volených zástupcov (ešte vo februári podal J. M. Hurban viedenskému ministrovi vnútra memorandum s veľmi podobnou požiadavkou)
* jazyková požiadavka, aby sa v úradoch, na súdoch a v školách ako úradný jazyk používala slovenčina
* založenie Matice slovenskej
* Iné požiadavky, ktoré sa týkali univerzít, používania slovenčiny, zakladania spolkov, vydávania časopisov a kultúry
Zhromaždenie znenie prijalo. Prítomná šľachta vyjadrovala podporu memorandovým požiadavkám, s výnimkou vyhlásenia samosprávneho Okolia.
Na záver sa riešila otázka, či sa obrátiť na cisára vo Viedni, alebo na uhorský snem. Po nešťastných skúsenostiach s cisárom sa rozhodlo pre predloženie memoranda snemu. Zhromaždenie odsúhlasilo, že na čele deputácie bude Šimon Révaj.
Maďarská politická reprezentácia memorandum odmietla, pričom šikovne operovala požiadavkou samosprávy slovenského Okolia. Reakciou boli protimemorandové akcie.
Nádeje Slovákov sa tak opäť upreli na Viedeň, kde pod vedením Š. Moyzesa 12. decembra 1861 predostreli tzv. Viedenské memorandum slovenské.
Oproti Žiadostiam slovenského národa išlo v prípade Memoranda o posun od politických požiadaviek k štátno-právnym požiadavkám.
Zdroje:
MRVA, Ivan: Slovensko a Slováci v 2. polovici 19. storočia (ilustrované dejiny). s. 102-107.
wikipedia
ilustrácia: SME (litografia, 1961)
6.-7. júna 1861 sa v Martine konalo zhromaždenie tisícok predstaviteľov slovenského národa, nazývané aj memorandové zhromaždenie. V máji toho istého roku zastupiteľstvo Turčianského Svätého Martina prostredníctvom Pešťbudínskych vedomostí, najdôležitejšej politickej tribúny Slovákov v rámci šesťdesiatych rokov 19. storočia, pozvalo všetkých slovenských národovcov na toto zhromaždenie. Práve články Š.M. Daxnera v zmienenom periodiku tvorili základ Memoranda.
Medzi hlavné body Memoranda patrili:
* uznanie Slovákov za svojbytný politický národ v rámci Uhorska
* vytvorenie Hornouhorského slovenského okolia alebo Slovenského okolia, ktoré by spravovali Slováci prostredníctvom svojich volených zástupcov (ešte vo februári podal J. M. Hurban viedenskému ministrovi vnútra memorandum s veľmi podobnou požiadavkou)
* jazyková požiadavka, aby sa v úradoch, na súdoch a v školách ako úradný jazyk používala slovenčina
* založenie Matice slovenskej
* Iné požiadavky, ktoré sa týkali univerzít, používania slovenčiny, zakladania spolkov, vydávania časopisov a kultúry
Zhromaždenie znenie prijalo. Prítomná šľachta vyjadrovala podporu memorandovým požiadavkám, s výnimkou vyhlásenia samosprávneho Okolia.
Na záver sa riešila otázka, či sa obrátiť na cisára vo Viedni, alebo na uhorský snem. Po nešťastných skúsenostiach s cisárom sa rozhodlo pre predloženie memoranda snemu. Zhromaždenie odsúhlasilo, že na čele deputácie bude Šimon Révaj.
Maďarská politická reprezentácia memorandum odmietla, pričom šikovne operovala požiadavkou samosprávy slovenského Okolia. Reakciou boli protimemorandové akcie.
Nádeje Slovákov sa tak opäť upreli na Viedeň, kde pod vedením Š. Moyzesa 12. decembra 1861 predostreli tzv. Viedenské memorandum slovenské.
Oproti Žiadostiam slovenského národa išlo v prípade Memoranda o posun od politických požiadaviek k štátno-právnym požiadavkám.
Zdroje:
MRVA, Ivan: Slovensko a Slováci v 2. polovici 19. storočia (ilustrované dejiny). s. 102-107.
wikipedia
ilustrácia: SME (litografia, 1961)
Udalosti 19. storočia ukazujú stúpajúcu snahu slovenskej inteligencie a politických elít o uznanie práv slovenského národa v rámci mnohonárodného štátneho útvaru a taktiež o prebudenie národného uvedomenia medzi Slovákmi a ich kultivovanie v čo najväčšej miere.
This media is not supported in your browser
VIEW IN TELEGRAM
Autenticitu záberov overujeme.
DOROTA NVOTOVÁ: „SOM ÚPLNÝ PACIFISTA A ČLOVEK, KTORÝ NEUZNÁVA HRANICE, NÁRODNÚ HRDOSŤ, ANI ZACHOVÁVANIE KULTÚRY. JE MI TO ÚPLNE JEDNO. VÔBEC MI NEPREKÁŽA, KEĎ BUDE V CENTRE HLAVNÉHO MESTA STÁŤ MEŠITA,”
zdroj: heroes.sk, Dorota Nvotová: Najradšej by som zrušila hranice a všetkých pomiešala
zdroj: heroes.sk, Dorota Nvotová: Najradšej by som zrušila hranice a všetkých pomiešala
This media is not supported in your browser
VIEW IN TELEGRAM
Veríme, že ak niekto z vás prežíval odpor k školskému dejepisu, napríklad z dôvodu nezáživného výkladu vyučujuceho, alebo nezmyselného biflenia sa rokov namiesto snahy o pochopenie súvislostí a kontextu, tak to nereflektujete podobným spôsobom do vášho dospelého života.
„Dnes sa už pevnosť a bohatosť štátu nemeria len množstvom zlata. Váženejší sú mladí, dobre pripravení a flexibilní ľudia, schopní každodenne vytvárať hodnoty. Urobme všetko pre ich prípravu. Spoločenstvo, ktoré počas jeden a pol tisícročia neutopili v nesvojprávnom postavení, ktoré sa dokázalo etablovať ako plnoprávny národ a štát, nemôže zahynúť. Naši predkovia to zhrnuli do krátkej filozofie: „Pomáhaj si človeče, aj Pán Boh ti pomôže!”
PhDr. Matúš Kučera, DrSc.: Plnoprávny národ a štát. 2004 In: Matúš Kučera: Môj štát/ Moja vlasť. 2012. s. 8-10.
Ilustrácia: Kornel a Peter Michal Bohúňovci: Slováci zo Slatiny (litografia), 1883
PhDr. Matúš Kučera, DrSc.: Plnoprávny národ a štát. 2004 In: Matúš Kučera: Môj štát/ Moja vlasť. 2012. s. 8-10.
Ilustrácia: Kornel a Peter Michal Bohúňovci: Slováci zo Slatiny (litografia), 1883