10 faktov o Kirgizsku a prepojeniach so Slovenskom:
🇰🇬Historické prepojenie Slovákov a Kirgizov z roku 1925 pod názvom projektu pomoci Interhelpo. Interhelpo mala byť komúna, pôvodné zložená len z členov komunistickej strany. Bol stanovený poplatok 5 000 korún za vstup do družstva a ďalšie peniaze za cestu rodinných príslušníkov.
🇰🇬Pred 100 rokmi dorazila 24. apríla 1925 zo Žiliny do dnešného Biškeku prvá skupina občanov rôznych národností, medzi ktorými boli aj Slováci a Česi. Ich cieľom bolo budovať sociálne spravodlivejšiu spoločnosť v Kirgizsku. V rokoch 1925 až 1932 odišlo z Československa, zo staníc Žilina a Brno, celkovo 1078 osôb (405 Čechov, 380 Slovákov, zvyšok iné národnosti; 407 bolo členov a 671 rodinných príslušníkov) v štyroch transportoch. Družstvo bolo v ČSR zaregistrované ako „Interhelpo, všeobecné výrobní a spotřebitelské družstvo v Žilině“ so štatútom schváleným štátnymi orgánmi. Na stanici Žilina je umiestnená pamätná tabuľa, venovaná udalosti.
🇰🇬Medzinárodný jazyk ido bolo zreformované esperanto a zakladateľ družstva Mareček ho chcel využívať ako spoločnú reč v novej vlasti československého družstva.
🇰🇬Naši predkovia predali všetok svoj majetok, odišli aj so svojimi rodinami do Kirgizska, kde začali stavať fabriky, školy, nemocnice, podieľali sa na budovaní železníc a v tej dobe tvorili až 20 % HDP tejto krajiny.
🇰🇬Historické prepojenie na Alexandra Dubčeka, ktorý v detstve bol v Kirgizsku s rodičmi v rámci projektu Interhelpo, jeho otec bol účastníkom družstva Interhelpo
🇰🇬Posledná slovenská oficiálna delegácia bola v Kirgizsku v roku 2014!
🇰🇬Úžasné farby, chute, vône, pohostinnosť
🇰🇬Invstičné a podnikateľské príležitosti
🇰🇬Zeleň, 7 tisícové hory, jazerá
🇰🇬Super ceny
🇰🇬Historické prepojenie Slovákov a Kirgizov z roku 1925 pod názvom projektu pomoci Interhelpo. Interhelpo mala byť komúna, pôvodné zložená len z členov komunistickej strany. Bol stanovený poplatok 5 000 korún za vstup do družstva a ďalšie peniaze za cestu rodinných príslušníkov.
🇰🇬Pred 100 rokmi dorazila 24. apríla 1925 zo Žiliny do dnešného Biškeku prvá skupina občanov rôznych národností, medzi ktorými boli aj Slováci a Česi. Ich cieľom bolo budovať sociálne spravodlivejšiu spoločnosť v Kirgizsku. V rokoch 1925 až 1932 odišlo z Československa, zo staníc Žilina a Brno, celkovo 1078 osôb (405 Čechov, 380 Slovákov, zvyšok iné národnosti; 407 bolo členov a 671 rodinných príslušníkov) v štyroch transportoch. Družstvo bolo v ČSR zaregistrované ako „Interhelpo, všeobecné výrobní a spotřebitelské družstvo v Žilině“ so štatútom schváleným štátnymi orgánmi. Na stanici Žilina je umiestnená pamätná tabuľa, venovaná udalosti.
🇰🇬Medzinárodný jazyk ido bolo zreformované esperanto a zakladateľ družstva Mareček ho chcel využívať ako spoločnú reč v novej vlasti československého družstva.
🇰🇬Naši predkovia predali všetok svoj majetok, odišli aj so svojimi rodinami do Kirgizska, kde začali stavať fabriky, školy, nemocnice, podieľali sa na budovaní železníc a v tej dobe tvorili až 20 % HDP tejto krajiny.
🇰🇬Historické prepojenie na Alexandra Dubčeka, ktorý v detstve bol v Kirgizsku s rodičmi v rámci projektu Interhelpo, jeho otec bol účastníkom družstva Interhelpo
🇰🇬Posledná slovenská oficiálna delegácia bola v Kirgizsku v roku 2014!
🇰🇬Úžasné farby, chute, vône, pohostinnosť
🇰🇬Invstičné a podnikateľské príležitosti
🇰🇬Zeleň, 7 tisícové hory, jazerá
🇰🇬Super ceny
Forwarded from Gyimesi György
🇸🇰 PROGRESÍVNA DVOJTVÁRNOSŤ NEMÁ KONCA KRAJA
Pamätáte sa ešte na Filipa Rybaniča? To je ten, ktorý si prezeral účty Róberta Kaliňáka a informácie z neho vyniesol na verejnosť. V tom čase bol pre progresívne denníky a súčasnú opozíciu hrdina, martýr, nositeľ ceny Biela vrana a ukážkový whistleblower. Konal vraj vo verejnom záujme.
Dnes už vieme, že konať vo verejnom záujme je možné len vtedy, ak verejný záujem je v zhode so záujmami progresívcov. Tí istí ľudia, ktorí stáli na barikádach v prípade Rybaniča, sa dnes úporne snažia o odsúdenie smelého policajta, ktorý nahral atentátnika Cintulu. Len vďaka nemu vieme o motívoch atentátu. To video zároveň usvedčuje opozíciu a progresívne médiá zo sfanatizovania vraha Cintulu. A je im to krajne nepríjemné.
Máme právo sa pýtať, toto už nie je verejný záujem? Kde sú obhajcovia práva na verejné informácie? Kde sú dnes tí, čo dennodenne majú plné ústa právneho štátu? Alebo nám chcú nahovoriť, že zverejnenie účtov koaličného politika požíva väčšiu ochranu ako teroristický čin, ktorým sa pokúsili zabiť predsedu vlády? Alebo to je len preto, že ten predseda vlády volá Fico a nie Šimečka?
Policajt by si za svoj čin zaslúžil biele vrany hneď dve. A keď sa už tie minuli, tak aspoň cenu Filipa Rybaniča 🙂
Pamätáte sa ešte na Filipa Rybaniča? To je ten, ktorý si prezeral účty Róberta Kaliňáka a informácie z neho vyniesol na verejnosť. V tom čase bol pre progresívne denníky a súčasnú opozíciu hrdina, martýr, nositeľ ceny Biela vrana a ukážkový whistleblower. Konal vraj vo verejnom záujme.
Dnes už vieme, že konať vo verejnom záujme je možné len vtedy, ak verejný záujem je v zhode so záujmami progresívcov. Tí istí ľudia, ktorí stáli na barikádach v prípade Rybaniča, sa dnes úporne snažia o odsúdenie smelého policajta, ktorý nahral atentátnika Cintulu. Len vďaka nemu vieme o motívoch atentátu. To video zároveň usvedčuje opozíciu a progresívne médiá zo sfanatizovania vraha Cintulu. A je im to krajne nepríjemné.
Máme právo sa pýtať, toto už nie je verejný záujem? Kde sú obhajcovia práva na verejné informácie? Kde sú dnes tí, čo dennodenne majú plné ústa právneho štátu? Alebo nám chcú nahovoriť, že zverejnenie účtov koaličného politika požíva väčšiu ochranu ako teroristický čin, ktorým sa pokúsili zabiť predsedu vlády? Alebo to je len preto, že ten predseda vlády volá Fico a nie Šimečka?
Policajt by si za svoj čin zaslúžil biele vrany hneď dve. A keď sa už tie minuli, tak aspoň cenu Filipa Rybaniča 🙂
❗️TS ÚV: Tlačová konferencia predsedu vlády SR Roberta Fica v nedeľu o 10.00 h
Zajtra, v nedeľu 27. apríla 2025 o 10.00 h sa vo foyer historickej budovy Úradu vlády SR v Bratislave uskutoční tlačová konferencia predsedu vlády SR Roberta Fica o aktuálnych témach.
Zajtra, v nedeľu 27. apríla 2025 o 10.00 h sa vo foyer historickej budovy Úradu vlády SR v Bratislave uskutoční tlačová konferencia predsedu vlády SR Roberta Fica o aktuálnych témach.
Členka súdnej rady Dana Jelinková Dudzíková reaguje na text Martina Hanusa o voľbe predsedu Najvyššieho súdu v súdnej rade.„Proces výberu kandidátov bol transparentný a bol zarámcovaný do 21. storočia. A to bol asi ten problém (pre autora). Žiadne odliepanie starých justičných chrást, žiadne debaty o tom, kto mal akú kanceláriu za Harabina, žiadne plače a ani melodramatické vystúpenia, kto ako trpel, kto komu ako ublížil.“
Martin Hanus v texte Cap záhradníkom / A je to tu zas, súdnictvo ovládol jeden klan okrem iného kritizoval spôsob, akým súdna rada vybrala za nového predsedu Najvyššieho súdu Františka Moznera bez toho, aby sa ho pýtala na jeho škandalózne prieťahy a ignorovanie príkazu Ústavného súdu.
Podľa Jelinkovej Dudzíkovej šéfredaktor Postoja čitateľov použitím silných slov ako „dno“ a „hniloba pod povrchom“ atakoval podprahové vnímanie a iritoval emocionálnu stránku čitateľov.
Podľa členky súdnej rady bol proces výberu kandidátov transparentný a zarámcovaný do 21. storočia. „A to bol asi ten problém (pre autora). Žiadne odliepanie starých justičných chrást, žiadne debaty o tom, kto mal akú kanceláriu za Harabina, žiadne plače a ani melodramatické vystúpenia, kto ako trpel, kto komu ako ublížil. Na stole bola racionalita, zodpovednosť a odpovede na názorové otázky. Pravda, sú sudcovia a osoby, ktoré okrem témy Harabin a jatrenia starých justičných krívd a sebaľútosti v zásade nemajú čo ponúknuť. Áno, sú typy, ktoré prešľapujú na mieste a roky naháňajú svoj vlastný chvost. Našťastie, takéto typy už v súdnej rade nesedia. (...) Neschopnosť prijať výsledky demokratického a transparentného procesu verejným očierňovaním procesu, kandidátov aj členov súdnej rady je pudovým prejavom spupnosti a toxicity a nemá nič spoločné s verejným záujmom a konštruktívnou kritikou. Preto sa domnievam, že uvedený článok má nulovú výpovednú hodnotu a je len prostriedkom osobnej terapie a ventilovania frustrácie či už autora, alebo osôb v pozadí.“
https://www.postoj.sk/174453/dnes-treba-vediet
Martin Hanus v texte Cap záhradníkom / A je to tu zas, súdnictvo ovládol jeden klan okrem iného kritizoval spôsob, akým súdna rada vybrala za nového predsedu Najvyššieho súdu Františka Moznera bez toho, aby sa ho pýtala na jeho škandalózne prieťahy a ignorovanie príkazu Ústavného súdu.
Podľa Jelinkovej Dudzíkovej šéfredaktor Postoja čitateľov použitím silných slov ako „dno“ a „hniloba pod povrchom“ atakoval podprahové vnímanie a iritoval emocionálnu stránku čitateľov.
Podľa členky súdnej rady bol proces výberu kandidátov transparentný a zarámcovaný do 21. storočia. „A to bol asi ten problém (pre autora). Žiadne odliepanie starých justičných chrást, žiadne debaty o tom, kto mal akú kanceláriu za Harabina, žiadne plače a ani melodramatické vystúpenia, kto ako trpel, kto komu ako ublížil. Na stole bola racionalita, zodpovednosť a odpovede na názorové otázky. Pravda, sú sudcovia a osoby, ktoré okrem témy Harabin a jatrenia starých justičných krívd a sebaľútosti v zásade nemajú čo ponúknuť. Áno, sú typy, ktoré prešľapujú na mieste a roky naháňajú svoj vlastný chvost. Našťastie, takéto typy už v súdnej rade nesedia. (...) Neschopnosť prijať výsledky demokratického a transparentného procesu verejným očierňovaním procesu, kandidátov aj členov súdnej rady je pudovým prejavom spupnosti a toxicity a nemá nič spoločné s verejným záujmom a konštruktívnou kritikou. Preto sa domnievam, že uvedený článok má nulovú výpovednú hodnotu a je len prostriedkom osobnej terapie a ventilovania frustrácie či už autora, alebo osôb v pozadí.“
https://www.postoj.sk/174453/dnes-treba-vediet
Forwarded from Jajka Frasierova (Jajka Frasierová)
Media is too big
VIEW IN TELEGRAM
Denník N: Hlavná téma Daniel Bombic 🤦🤦🤦
Juraj Blanár: OSLAVA ŽIVOTA A POSOLSTVA PÁPEŽA FRANTIŠKA
Smrť by mala byť vnímaná ako oslava života a toho, čo človek dokázal urobiť pre ľudstvo. A tak som s pokorou vnímal aj dnešnú rozlúčku s pápežom Františkom, na ktorej som mal vzácnu možnosť zúčastniť sa spolu s prezidentom Petrom Pellegrinim.
Vzdal som úctu a hold dielu a posolstvu, ktoré nám zanechal pápež František. A tak by sme sa mali na tento okamih aj pozerať a pristupovať k nemu. Nadviazať na jeho odkaz a pokračovať v ňom ďalej. Uvedomiť si, že naša cesta začína, keď sa na tento svet narodíme úplne bez ničoho, a tak aj z tohto sveta odídeme. Neodnesieme si so sebou žiadne statky, nič z toho, čo si človek počas života nahonobil.
Pápež František dokázal v rámci cirkvi otvoriť mnoho odvážnych vecí, témy, ktoré boli tabuizované. A je potrebné, aby cirkev na to reflektovala, aby dokázala aj mladým predstaviť hodnotu Ježišovho učenia a filozofie. V tomto pápež zanechal hlbokú stopu.
Ďakujem.
Nech odpočíva v pokoji. Requiescat in pace.
Smrť by mala byť vnímaná ako oslava života a toho, čo človek dokázal urobiť pre ľudstvo. A tak som s pokorou vnímal aj dnešnú rozlúčku s pápežom Františkom, na ktorej som mal vzácnu možnosť zúčastniť sa spolu s prezidentom Petrom Pellegrinim.
Vzdal som úctu a hold dielu a posolstvu, ktoré nám zanechal pápež František. A tak by sme sa mali na tento okamih aj pozerať a pristupovať k nemu. Nadviazať na jeho odkaz a pokračovať v ňom ďalej. Uvedomiť si, že naša cesta začína, keď sa na tento svet narodíme úplne bez ničoho, a tak aj z tohto sveta odídeme. Neodnesieme si so sebou žiadne statky, nič z toho, čo si človek počas života nahonobil.
Pápež František dokázal v rámci cirkvi otvoriť mnoho odvážnych vecí, témy, ktoré boli tabuizované. A je potrebné, aby cirkev na to reflektovala, aby dokázala aj mladým predstaviť hodnotu Ježišovho učenia a filozofie. V tomto pápež zanechal hlbokú stopu.
Ďakujem.
Nech odpočíva v pokoji. Requiescat in pace.
Forwarded from Peter Pellegrini
Media is too big
VIEW IN TELEGRAM
Vo Vatikáne sme dnes mali česť naposledy sa pokloniť Svätému Otcovi Františkovi a za celé Slovensko sa zúčastniť poslednej rozlúčky s ním.
Česť Vašej pamiatke!
Česť Vašej pamiatke!
Forwarded from nocomment.sk
No Comment...
Ministerka kultúry SR sa zúčastnila na Ázijskom fóre kultúrnej spolupráce v Hongkongu - No Comment...
Ministerka kultúry Slovenskej republiky Martina Šimkovičová sa v dňoch 22. – 23. apríla 2025 zúčastnila v Hongkongu-Číne na Ázijskom fóre kultúrnej spolupráce+ 2025 (Asia Cultural Co-operation Forum+). Ide o významnú platformu, ktorá spája ministrov kultúry…
Forwarded from Jajka Frasierova (Jajka Frasierová)
Ruský prezident Vladimir Putin počas rokovania s vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom povedal, že Rusko je pripravené rokovať s Ukrajinou bez predbežných podmienok. V sobotu (26. 4.) to podľa agentúry Interfax oznámil kremeľský hovorca Dmitrij Peskov.
Trump medzitým na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že Putin vzhľadom na útoky na civilistov v ukrajinských mestách možno vojnu nechce zastaviť. Trump doplnil, že bude nútený rokovať s Ruskom inak, a to cez sankcie, vrátane tých bankových.
Spojené štáty sa snažia dohodnúť zastavenie vojny, ktorú Rusko rozpútalo vo februári 2022 inváziou na Ukrajinu.
Trump medzitým na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že Putin vzhľadom na útoky na civilistov v ukrajinských mestách možno vojnu nechce zastaviť. Trump doplnil, že bude nútený rokovať s Ruskom inak, a to cez sankcie, vrátane tých bankových.
Spojené štáty sa snažia dohodnúť zastavenie vojny, ktorú Rusko rozpútalo vo februári 2022 inváziou na Ukrajinu.
Lucia Hubinská: Aj dobré veci sa ešte dejú. Julian, na slobode, na slniečku, s rodinou, prišiel sa rozlúčiť s pápežom. 🖤🤍
„Teraz, keď je Julian slobodný, sme všetci prišli do Ríma, aby sme vyjadrili vďaku našej rodiny za pápežovu podporu počas Julianovho prenasledovania. Naše deti a ja sme mali tú česť stretnúť sa s pápežom Františkom v júni 2023, aby sme prediskutovali, ako Juliana oslobodiť z väzenia Belmarsh. František Julianovi písal do väzenia a dokonca mu navrhol udeliť azyl vo Vatikáne.“ - Stella Assange
„Teraz, keď je Julian slobodný, sme všetci prišli do Ríma, aby sme vyjadrili vďaku našej rodiny za pápežovu podporu počas Julianovho prenasledovania. Naše deti a ja sme mali tú česť stretnúť sa s pápežom Františkom v júni 2023, aby sme prediskutovali, ako Juliana oslobodiť z väzenia Belmarsh. František Julianovi písal do väzenia a dokonca mu navrhol udeliť azyl vo Vatikáne.“ - Stella Assange