ODPORÚČAM DO VAŠEJ POZORNOSTI
Pani Eliška Marušáková je viceprezidentkou Asociácie na ochranu práv pacientov SR a podľa mojej mienky vie, o čom hovorí.
https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=10235739273691677&id=1513370076&rdid=5O2j7DhB733lafRm#
Pani Eliška Marušáková je viceprezidentkou Asociácie na ochranu práv pacientov SR a podľa mojej mienky vie, o čom hovorí.
https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=10235739273691677&id=1513370076&rdid=5O2j7DhB733lafRm#
Facebook
Log in or sign up to view
See posts, photos and more on Facebook.
👍91💯20❤1
POZOR NA VÝVOJ V RUMUNSKU, MÔŽE SA OPAKOVAŤ AJ U NÁS
Ústavný súd v Rumunsku rozhodol o zrušení výsledkov prvého kola prezidentských volieb, ktoré vyhral Calin Georgescu. Výsledky údajne ovplyvnila Rusmi sponzorovaná kampaň predovšetkým na TikToku a Telegrame. Rumunskí ústavní sudcovia rozhodnutie opreli o zistenia spravodajských služieb.
Proti Calinovi Georgescuovi sa okrem spravodajských informácií vyťahuje tvrdenie, že v prieskumoch verejnej mienky pred prvým kolom mu agentúry merali len okolo päť percent.
Je potrebné vedieť, že Calin Georgescu v kampani hovoril o tom, že Rumunsko má byť neutrálne. To je kľúčový politický moment volieb.
Aj by sme sa mohli vykašľať na to, čo sa deje v Rumunsku, ak by nešlo o členský štát EÚ a NATO. To, čo sa vyskúša na takzvanom východnom krídle, sa časom môže preniesť aj do strednej Európy. Preto si musíme rumunskú kauzu rozobrať aspoň v hrubých rysoch.
Začnime prieskumami verejnej mienky. Všetci dobre vieme, ako to u nás funguje. Agentúry merajú a ľudia rozhodujú. Často diametrálne odlišne. Obávam sa, že pri brehoch Čierneho mora sú manipulácie ešte výraznejšie.
Ústavný súd v Rumunsku nevykonal žiadne dokazovanie. Zistenia tajných služieb prijal ako fakt. Bez akýchkoľvek pochybností si osvojil tvrdenie, že výsledky prvého kola prezidentských volieb ovplyvnila aktivita 25 000 „podozrivých“ účtov podporujúcich na sociálnych sieťach Georgescuov naratív. Vraj účty boli platené v rozpore so zákonom, a preto boli aj výsledky volieb neregulárne.
Keďže ústavný súd rozhodol bez náležitého dokazovania a prijal zistenia tajných služieb za fakty, o prvom kole prezidentských volieb vlastne nerozhodli rumunskí voliči, ale rumunskí špióni. Demokracia ako za Ceaucescua. Rozhodnutie ústavných sudcov označila za „ilegálne, nemorálne a nedemokratické“ aj liberálka Elena Lasconi, ktorá skončila v prvom kole na druhom mieste.
Pripusťme, že účty na TikToku financovala Moskva a riadili ich kádroví príslušníci SVR, FSB a GRU. Moja odpoveď je: No a čo?!
Po prvé, myslia si ústavní sudcovia, že bežní Rumuni sú nesvojprávni a nechajú sa len tak, bez hlbšieho zváženia ovplyvniť akýmikoľvek naratívmi propagovanými na sociálnych sieťach, nech ich už financuje ktokoľvek?
Po druhé, ako je možné v súčasnom technologickom svete zabrániť tomu, aby neboli voľby v akomkoľvek štáte ovplyvňované prostredníctvom neprehľadných účtov na sociálnych sieťach? Budú sa v takých prípadoch opakovať voľby až dovtedy, kým nevyhrá „správny“ kandidát? Alebo sa jednoducho vypnú určité elektronické platformy a webstránky a ostanú zapnuté len také, kde sa šíria „prípustné“ naratívy?
Po tretie, všetci dobre vieme, že USA financujú v celej Európe organizácie tretieho sektora a dokonca aj médiá s cieľom dlhodobo, systematicky a nielen pred voľbami šíriť naratívy liberálneho internacionalizmu. Budeme v EÚ vypínať v záujme férového vedenia politického boja aj tieto platformy?
Geopolitický súboj v informačnej doméne nie je žiadnou novinkou. Stačí poznať dejiny studenej vojny, napríklad. Novinkou je však rušenie výsledkov volieb len preto, lebo pár sudcov uverí špiónom, že ľudia sú hlúpi a volia v rozpore so svojím presvedčením.
Ústavný súd v Rumunsku rozhodol o zrušení výsledkov prvého kola prezidentských volieb, ktoré vyhral Calin Georgescu. Výsledky údajne ovplyvnila Rusmi sponzorovaná kampaň predovšetkým na TikToku a Telegrame. Rumunskí ústavní sudcovia rozhodnutie opreli o zistenia spravodajských služieb.
Proti Calinovi Georgescuovi sa okrem spravodajských informácií vyťahuje tvrdenie, že v prieskumoch verejnej mienky pred prvým kolom mu agentúry merali len okolo päť percent.
Je potrebné vedieť, že Calin Georgescu v kampani hovoril o tom, že Rumunsko má byť neutrálne. To je kľúčový politický moment volieb.
Aj by sme sa mohli vykašľať na to, čo sa deje v Rumunsku, ak by nešlo o členský štát EÚ a NATO. To, čo sa vyskúša na takzvanom východnom krídle, sa časom môže preniesť aj do strednej Európy. Preto si musíme rumunskú kauzu rozobrať aspoň v hrubých rysoch.
Začnime prieskumami verejnej mienky. Všetci dobre vieme, ako to u nás funguje. Agentúry merajú a ľudia rozhodujú. Často diametrálne odlišne. Obávam sa, že pri brehoch Čierneho mora sú manipulácie ešte výraznejšie.
Ústavný súd v Rumunsku nevykonal žiadne dokazovanie. Zistenia tajných služieb prijal ako fakt. Bez akýchkoľvek pochybností si osvojil tvrdenie, že výsledky prvého kola prezidentských volieb ovplyvnila aktivita 25 000 „podozrivých“ účtov podporujúcich na sociálnych sieťach Georgescuov naratív. Vraj účty boli platené v rozpore so zákonom, a preto boli aj výsledky volieb neregulárne.
Keďže ústavný súd rozhodol bez náležitého dokazovania a prijal zistenia tajných služieb za fakty, o prvom kole prezidentských volieb vlastne nerozhodli rumunskí voliči, ale rumunskí špióni. Demokracia ako za Ceaucescua. Rozhodnutie ústavných sudcov označila za „ilegálne, nemorálne a nedemokratické“ aj liberálka Elena Lasconi, ktorá skončila v prvom kole na druhom mieste.
Pripusťme, že účty na TikToku financovala Moskva a riadili ich kádroví príslušníci SVR, FSB a GRU. Moja odpoveď je: No a čo?!
Po prvé, myslia si ústavní sudcovia, že bežní Rumuni sú nesvojprávni a nechajú sa len tak, bez hlbšieho zváženia ovplyvniť akýmikoľvek naratívmi propagovanými na sociálnych sieťach, nech ich už financuje ktokoľvek?
Po druhé, ako je možné v súčasnom technologickom svete zabrániť tomu, aby neboli voľby v akomkoľvek štáte ovplyvňované prostredníctvom neprehľadných účtov na sociálnych sieťach? Budú sa v takých prípadoch opakovať voľby až dovtedy, kým nevyhrá „správny“ kandidát? Alebo sa jednoducho vypnú určité elektronické platformy a webstránky a ostanú zapnuté len také, kde sa šíria „prípustné“ naratívy?
Po tretie, všetci dobre vieme, že USA financujú v celej Európe organizácie tretieho sektora a dokonca aj médiá s cieľom dlhodobo, systematicky a nielen pred voľbami šíriť naratívy liberálneho internacionalizmu. Budeme v EÚ vypínať v záujme férového vedenia politického boja aj tieto platformy?
Geopolitický súboj v informačnej doméne nie je žiadnou novinkou. Stačí poznať dejiny studenej vojny, napríklad. Novinkou je však rušenie výsledkov volieb len preto, lebo pár sudcov uverí špiónom, že ľudia sú hlúpi a volia v rozpore so svojím presvedčením.
👍252👏24❤11🤔4🔥1😡1
SÝRIA
Všetko nasvedčuje tomu, že v Sýrii padol režim a skončilo sa polstoročie vlády rodiny Asadovcov nad ťažko skúšanou krajinou. V súčasnosti existuje viac otáznikov ako odpovedí a mnohé sa vyjasní až oveľa neskôr, keď sa usadí prach.
V tejto chvíli je potrebné položiť si dve otázky. 1. Ako je možné, že režim sa zrútil tak náhle po nástupe islamistických síl zo severu a vzbúrencov z juhu? 2. Ako bude vyzerať Sýria v najbližších dňoch, týždňoch, mesiacoch a rokoch?
Režim v Damasku bol závislý od vojenskej podpory Ruska, Iránu a Iránom podporovaných šiitskych síl, ako sú libanonský Hizballáh a niektoré iracké milície. Rusko, Irán a Hizballáh sú aktuálne preťažené inými prioritami. Moskva Ukrajinou. Teherán Izraelom. A Hizballáh tiež Izraelom. Bez dostatočnej podpory týchto hráčov nemal Asadov režim veľké nádeje na úspech. Naopak, Tureckom podporovaní islamisti zo severu a niektorými štátmi Perzského zálivu podporovaní rebeli z juhu Sýrie boli schopní využiť vzniknuté vákuum a poraziť zdecimovanú vládnu armádu.
V Sýrii sa zrejme už v tejto chvíli začína nová vojna, aj keď je možno menej viditeľná. Turecko nedovolí, aby si Kurdi na severe Sýrie vydobyli autonómiu, a preto bude podporovať islamistov v ťažení proti ich silám. Kurdi budú, samozrejme, vyvíjať protitlak. Najmä Spojené arabské emiráty, ale aj Saudská Arábia či Jordánsko si zase nebudú priať, aby sa stali sýrski isamisti príkladom pre ich domáce nespokojné politické a radikálne náboženské sily, a preto budú podporovať sekulárnejšie milície z juhu Sýrie. Irán sa síce bude venovať predovšetkým Izraelu, ale určite aspoň čiastočne zachová podporu šiitským a alavitským milíciám.
Do hry sa navyše opäť môže vrátiť Islamský štát. Tureckom podporovaní islamisti už údajne vyprázdnili viaceré väznice. Spolu s politickými väzňami s najväčšou pravdepodobnosťou prepustili aj bojovníkov Islamského štátu.
Slovom Sýria je a ostane sektársky rozdelenou krajinou a priestorom regionálneho geopolitického súperenia medzi Tureckom, Iránom a štátmi Perzského zálivu. Samozrejme, ak by mala nestabilita v Sýrii ohrozovať Izrael, je nepochybné, že Jeruzalem/Tel Aviv použije svoje vzdušné sily, čo ešte viac skomplikuje už aj tak zložitú a výbušnú situáciu.
Predchádzajúce riadky nie sú komplexnou analýzou problému, len náčrtom viacerých línií možného vývoja a uvažovania. V každom prípade je zrejmé, že situácia je mimoriadne komplikovaná a je prinajmenšom otázne, či konkurenčné frakcie a sekty budú schopné namiesto používania zbraní pristúpiť k triezvemu mierovému politickému usporiadaniu Sýrie.
Všetko nasvedčuje tomu, že v Sýrii padol režim a skončilo sa polstoročie vlády rodiny Asadovcov nad ťažko skúšanou krajinou. V súčasnosti existuje viac otáznikov ako odpovedí a mnohé sa vyjasní až oveľa neskôr, keď sa usadí prach.
V tejto chvíli je potrebné položiť si dve otázky. 1. Ako je možné, že režim sa zrútil tak náhle po nástupe islamistických síl zo severu a vzbúrencov z juhu? 2. Ako bude vyzerať Sýria v najbližších dňoch, týždňoch, mesiacoch a rokoch?
Režim v Damasku bol závislý od vojenskej podpory Ruska, Iránu a Iránom podporovaných šiitskych síl, ako sú libanonský Hizballáh a niektoré iracké milície. Rusko, Irán a Hizballáh sú aktuálne preťažené inými prioritami. Moskva Ukrajinou. Teherán Izraelom. A Hizballáh tiež Izraelom. Bez dostatočnej podpory týchto hráčov nemal Asadov režim veľké nádeje na úspech. Naopak, Tureckom podporovaní islamisti zo severu a niektorými štátmi Perzského zálivu podporovaní rebeli z juhu Sýrie boli schopní využiť vzniknuté vákuum a poraziť zdecimovanú vládnu armádu.
V Sýrii sa zrejme už v tejto chvíli začína nová vojna, aj keď je možno menej viditeľná. Turecko nedovolí, aby si Kurdi na severe Sýrie vydobyli autonómiu, a preto bude podporovať islamistov v ťažení proti ich silám. Kurdi budú, samozrejme, vyvíjať protitlak. Najmä Spojené arabské emiráty, ale aj Saudská Arábia či Jordánsko si zase nebudú priať, aby sa stali sýrski isamisti príkladom pre ich domáce nespokojné politické a radikálne náboženské sily, a preto budú podporovať sekulárnejšie milície z juhu Sýrie. Irán sa síce bude venovať predovšetkým Izraelu, ale určite aspoň čiastočne zachová podporu šiitským a alavitským milíciám.
Do hry sa navyše opäť môže vrátiť Islamský štát. Tureckom podporovaní islamisti už údajne vyprázdnili viaceré väznice. Spolu s politickými väzňami s najväčšou pravdepodobnosťou prepustili aj bojovníkov Islamského štátu.
Slovom Sýria je a ostane sektársky rozdelenou krajinou a priestorom regionálneho geopolitického súperenia medzi Tureckom, Iránom a štátmi Perzského zálivu. Samozrejme, ak by mala nestabilita v Sýrii ohrozovať Izrael, je nepochybné, že Jeruzalem/Tel Aviv použije svoje vzdušné sily, čo ešte viac skomplikuje už aj tak zložitú a výbušnú situáciu.
Predchádzajúce riadky nie sú komplexnou analýzou problému, len náčrtom viacerých línií možného vývoja a uvažovania. V každom prípade je zrejmé, že situácia je mimoriadne komplikovaná a je prinajmenšom otázne, či konkurenčné frakcie a sekty budú schopné namiesto používania zbraní pristúpiť k triezvemu mierovému politickému usporiadaniu Sýrie.
👍153😢23🔥9❤4
Media is too big
VIEW IN TELEGRAM
RUDOLF HULIAK SA USVEDČIL Z KLIENTELIZMU A DILETANTIZMU
Priložené video ste už videli pravdepodobne viacerí. Podľa mojej mienky ide o ďalší z takmer nekonečného radu dôkazov o tom, že Rudolf Huliak je tretím najväčším omylom slovenskej politiky. Prvým je šialenec z Trnavy a druhým Miško, tí sú neprekonateľní, avšak Rudolf Huliak je v tesnom závese.
K priloženému videu si dovoľujem pripojiť dve poznámky.
Po prvé, Rudolf Huliak sa otvorene priznal ku klientelizmu a ešte je na to hrdý. Nie je podstatné, že vymáhal pohľadávku v prospech JUDr. Michala Miškoviča, dvorného advokáta šialenca z Trnavy a mentálne anemického Hegera. To je len povestná čerešnička na skysnutej šľahačke. Podstatná je predovšetkým okolnosť, že Rudolf Huliak na požiadanie JUDr. Miškoviča telefonoval riaditeľovi Slovenského pozemkového fondu a žiadal ho, aby sa s advokátom mimosúdne dohodol na vyplatení pohľadávok. Ak však pozemkový fond vedie právny spor o pohľadávky šialencovho advokáta, zrejme na to existuje dôvod. A ak pán Huliak žiada riaditeľa fondu, aby sa poza búčky dohodol, smrdí to klientelizmom a azda aj podozrením z korupcie.
Po druhé, vo videu sa opäť hovorí o konzumovaní jogurtu s Jaroslavom Švejkom Naďom na miestnom úrade v Očovej. Nie je na škodu, ak sa vedia politici z opačných strán barikády civilizovane pozhovárať. Prečo nie? Avšak to, čo sa udialo pri jogurte v kancelárii richtára Huliaka, bol jeden veľký diletantizmus. Rudolf Huliak totiž viedol rozhovor absolútne nevhodným spôsobom. Ako obyčajne neovládol svoj temperament a porozprával veci z kuchyne koalície, ktoré neskôr Naď, inak tiež nie najostrejšia ceruzka v peračníku, zneužil v propagandistickom zápase na sociálnych sieťach. Ak s prepáčením preští Huliaka nie veľmi bystrý Naď, kto už potom nevyzametá s predsedom Národnej koalície podlahu?
Rudolf Huliak vyrobil sám proti sebe materiálne dôkazy o tom, že (i) z hľadiska vybavovania pohľadávok sa z právneho hľadiska pohybuje na veľmi tenkom ľade; (ii) je politicky neobratný, ťarbavý medveď, bez schopnosti predvídať dôsledky svojich činov a slov.
Priložené video ste už videli pravdepodobne viacerí. Podľa mojej mienky ide o ďalší z takmer nekonečného radu dôkazov o tom, že Rudolf Huliak je tretím najväčším omylom slovenskej politiky. Prvým je šialenec z Trnavy a druhým Miško, tí sú neprekonateľní, avšak Rudolf Huliak je v tesnom závese.
K priloženému videu si dovoľujem pripojiť dve poznámky.
Po prvé, Rudolf Huliak sa otvorene priznal ku klientelizmu a ešte je na to hrdý. Nie je podstatné, že vymáhal pohľadávku v prospech JUDr. Michala Miškoviča, dvorného advokáta šialenca z Trnavy a mentálne anemického Hegera. To je len povestná čerešnička na skysnutej šľahačke. Podstatná je predovšetkým okolnosť, že Rudolf Huliak na požiadanie JUDr. Miškoviča telefonoval riaditeľovi Slovenského pozemkového fondu a žiadal ho, aby sa s advokátom mimosúdne dohodol na vyplatení pohľadávok. Ak však pozemkový fond vedie právny spor o pohľadávky šialencovho advokáta, zrejme na to existuje dôvod. A ak pán Huliak žiada riaditeľa fondu, aby sa poza búčky dohodol, smrdí to klientelizmom a azda aj podozrením z korupcie.
Po druhé, vo videu sa opäť hovorí o konzumovaní jogurtu s Jaroslavom Švejkom Naďom na miestnom úrade v Očovej. Nie je na škodu, ak sa vedia politici z opačných strán barikády civilizovane pozhovárať. Prečo nie? Avšak to, čo sa udialo pri jogurte v kancelárii richtára Huliaka, bol jeden veľký diletantizmus. Rudolf Huliak totiž viedol rozhovor absolútne nevhodným spôsobom. Ako obyčajne neovládol svoj temperament a porozprával veci z kuchyne koalície, ktoré neskôr Naď, inak tiež nie najostrejšia ceruzka v peračníku, zneužil v propagandistickom zápase na sociálnych sieťach. Ak s prepáčením preští Huliaka nie veľmi bystrý Naď, kto už potom nevyzametá s predsedom Národnej koalície podlahu?
Rudolf Huliak vyrobil sám proti sebe materiálne dôkazy o tom, že (i) z hľadiska vybavovania pohľadávok sa z právneho hľadiska pohybuje na veľmi tenkom ľade; (ii) je politicky neobratný, ťarbavý medveď, bez schopnosti predvídať dôsledky svojich činov a slov.
👍276❤19👌11💯10🤡5👀4🤔2👏1🥱1
TÓDOVÁ & SPOL. SA K OBČANOVI BOMBICOVI SPRÁVAJÚ AKO NACISTI
Danny Kollar občianskym menom Daniel Bombic sa domohol na súde vydania neodkladného opatrenia. Rozhodnutie zakazuje tlačovému orgánu Miškovej strany až do meritórneho rozhodnutia súdu v trestných veciach menovaného používať na jeho adresu určité výrazy a slovné spojenia. Tlačový orgán na to zareagoval útokom na troch frontoch. Proti občanovi Bombicovi, proti jeho advokátovi JUDr. Davidovi Lindtnerovi a proti sudkyni Viere Hadrbulcovej.
Neodkladné opatrenie bolo súdom vydané okrem iného aj preto, lebo referovanie propagandistov o Dannym Kollarovi nielenže nerešpektovalo prezumpciu neviny, ale mohlo aj negatívne ovplyvňovať priebeh trestných konaní vedených proti tomuto obvinenému.
Útok na občana Bombica: Z toho, čo píšu Miškovi žoldnieri, vyplýva zásadné poznanie. Sú totiž doslova pobúrení, že občan Bombic má rovnaké zákonné práva ako všetci ostatní občania Slovenskej republiky. Všimnime si, že vôbec nediskutujú o zákonnosti vydaného neodkladného opatrenia, lebo vedia, že by narazili na železobetónovú stenu. Pokúšajú sa však veľmi primitívne spochybniť, že aj osoba, s ktorou nesúhlasia a ktorú zjavne nenávidia, má nárok obhajovať svoje práva a dožadovať sa súdnej ochrany. Žoldnieri sa túto nehoráznosť usilujú zastierať vznešenými slovami o pravde, ale to ich ešte väčšmi usvedčuje z právneho nihilizmu. Prezrádzajú totiž, že to, čo vydávajú za pravdu, stojí nad zákonom a nad zákonným rozhodnutím súdu. A tá ich pravda nemá hodnotu a najmä stálosť ani len nevyvetraných telesných plynov uvoľnených počas skupinovej terapie v divadle Pavla Országha Hviezdoslava.
Útok na advokáta JUDr. Lindtnera: V skazkách progresívnych perohryzov je zlý aj advokát David Lindtner. Okrem iného aj preto, lebo bojovníci Woke & Cancel Culture frontu nedokážu rozlišovať medzi advokátom a klientom. Úlohou advokáta nie je súhlasiť alebo nesúhlasiť s činmi klienta, ale poskytovať mu právne služby v záujme ochrany jeho zákonných práv. Bodka. Ak útočia na doktora Lindtnera preto, lebo zastupuje klienta, tak vlastne občanovi Bombicovi upierajú právo na obhajobu. Nehovoriac o tom, že s Davidom Lindtnerom si vybavujú účty za to, že si dovolil robiť poradcu Robertovi Ficovi. Vo svete dúhového náboženstva je to zjavne smrteľný hriech proti nebinárnemu duchu nesvätému.
Útok na sudkyňu JUDr. Hadrbulcovú: Žiaľ, pani sudkyňa je v tomto prípade tak trochu ako Pilát v Kréde. Ak by bol zákonným sudcom v preberanej veci akýkoľvek iný sudca alebo akákoľvek iná sudkyňa, neovládaný hnev škrabákov by sa obrátil proti nemu/nej. Brutálnosť útoku Miškovej ideologickej polície a ich rozvášneného publika na Vieru Hadrbulcovú je preventívnym úderom proti každému predstaviteľovi justície, ktorý by sa v budúcnosti opovážil poskytnúť súdnu ochranu navrhovateľovi v spore s právnym nihilizmom zúrivých pamfletistov, ako sú Kostolný, tata Šimečka, Tódová, Leško, Prušová a iná šľachta dúhovej subkultúry.
Reakcia Miškovho tlačového orgánu na víťazstvo občana Bombica v malej bitke veľkej vojny proti právnemu nihilizmu je na mentálnej úrovni kŕdľa rozdráždených adolescentov. Každým slovom a každým činom dokazujú, že civilizovaná polemika, právny štát a súdna ochrana sú ich mysliam a srdciam rovnako cudzie, ako bola nacistickej duši cudzia úcta k negermánskym rasám.
Danny Kollar občianskym menom Daniel Bombic sa domohol na súde vydania neodkladného opatrenia. Rozhodnutie zakazuje tlačovému orgánu Miškovej strany až do meritórneho rozhodnutia súdu v trestných veciach menovaného používať na jeho adresu určité výrazy a slovné spojenia. Tlačový orgán na to zareagoval útokom na troch frontoch. Proti občanovi Bombicovi, proti jeho advokátovi JUDr. Davidovi Lindtnerovi a proti sudkyni Viere Hadrbulcovej.
Neodkladné opatrenie bolo súdom vydané okrem iného aj preto, lebo referovanie propagandistov o Dannym Kollarovi nielenže nerešpektovalo prezumpciu neviny, ale mohlo aj negatívne ovplyvňovať priebeh trestných konaní vedených proti tomuto obvinenému.
Útok na občana Bombica: Z toho, čo píšu Miškovi žoldnieri, vyplýva zásadné poznanie. Sú totiž doslova pobúrení, že občan Bombic má rovnaké zákonné práva ako všetci ostatní občania Slovenskej republiky. Všimnime si, že vôbec nediskutujú o zákonnosti vydaného neodkladného opatrenia, lebo vedia, že by narazili na železobetónovú stenu. Pokúšajú sa však veľmi primitívne spochybniť, že aj osoba, s ktorou nesúhlasia a ktorú zjavne nenávidia, má nárok obhajovať svoje práva a dožadovať sa súdnej ochrany. Žoldnieri sa túto nehoráznosť usilujú zastierať vznešenými slovami o pravde, ale to ich ešte väčšmi usvedčuje z právneho nihilizmu. Prezrádzajú totiž, že to, čo vydávajú za pravdu, stojí nad zákonom a nad zákonným rozhodnutím súdu. A tá ich pravda nemá hodnotu a najmä stálosť ani len nevyvetraných telesných plynov uvoľnených počas skupinovej terapie v divadle Pavla Országha Hviezdoslava.
Útok na advokáta JUDr. Lindtnera: V skazkách progresívnych perohryzov je zlý aj advokát David Lindtner. Okrem iného aj preto, lebo bojovníci Woke & Cancel Culture frontu nedokážu rozlišovať medzi advokátom a klientom. Úlohou advokáta nie je súhlasiť alebo nesúhlasiť s činmi klienta, ale poskytovať mu právne služby v záujme ochrany jeho zákonných práv. Bodka. Ak útočia na doktora Lindtnera preto, lebo zastupuje klienta, tak vlastne občanovi Bombicovi upierajú právo na obhajobu. Nehovoriac o tom, že s Davidom Lindtnerom si vybavujú účty za to, že si dovolil robiť poradcu Robertovi Ficovi. Vo svete dúhového náboženstva je to zjavne smrteľný hriech proti nebinárnemu duchu nesvätému.
Útok na sudkyňu JUDr. Hadrbulcovú: Žiaľ, pani sudkyňa je v tomto prípade tak trochu ako Pilát v Kréde. Ak by bol zákonným sudcom v preberanej veci akýkoľvek iný sudca alebo akákoľvek iná sudkyňa, neovládaný hnev škrabákov by sa obrátil proti nemu/nej. Brutálnosť útoku Miškovej ideologickej polície a ich rozvášneného publika na Vieru Hadrbulcovú je preventívnym úderom proti každému predstaviteľovi justície, ktorý by sa v budúcnosti opovážil poskytnúť súdnu ochranu navrhovateľovi v spore s právnym nihilizmom zúrivých pamfletistov, ako sú Kostolný, tata Šimečka, Tódová, Leško, Prušová a iná šľachta dúhovej subkultúry.
Reakcia Miškovho tlačového orgánu na víťazstvo občana Bombica v malej bitke veľkej vojny proti právnemu nihilizmu je na mentálnej úrovni kŕdľa rozdráždených adolescentov. Každým slovom a každým činom dokazujú, že civilizovaná polemika, právny štát a súdna ochrana sú ich mysliam a srdciam rovnako cudzie, ako bola nacistickej duši cudzia úcta k negermánskym rasám.
👍440👏61❤25👌18💯17
AJ JUSTÍCIA NESIE ZODPOVEDNOSŤ ZA MEDIÁLNY TEROR
Domnievam sa, že nezvládnuté emócie v podobe adolescentných prejavov žoldnierov propagandy Miškovho tlačového orgánu si zaslúžia ešte päť poznámok.
Po prvé, médiá vyhynutého hlavného prúdu si v priebehu ostatných dvoch desaťročí zvykli na to, že súdy v absolútnej väčšine prípadov povyšovali slobodu prejavu nad akékoľvek iné práva, najmä nad právo na ochranu dobrého mena. Žoldnieri propagandy sú síce hlavnými vinníkmi aktuálneho mediálneho marazmu a nesú primárnu zodpovednosť za hlboký úpadok úrovne verejnej diskusie. Avšak svoj diel zodpovednosti za to nesie aj justícia, ktorá desaťročia krátkozrako a podľa mojej mienky aj protiústavne a protizákonne ustupovala mediálnemu teroru.
Po druhé, s ohľadom na povedané v prvom bode považujú žoldnieri propagandy za automatické, že súdy vždy rozhodujú v ich prospech. V prípade občana Daniela Bombica alias Dannyho Kollara nešlo ani len o vyhraný súdny spor, len o vydanie neodkladného opatrenia a reakcia bola taká intenzívna, akoby im bez anestézie rezali predkožky. Ako sa asi cítili poškodení, ktorí sa na súdoch márne domáhali svojich práv, pretože média poškodzovali ich dobré meno? Ako sa cítili, keď sa im na základe súdnych rozhodnutí rehotali do ksichtu Tódová, Baba Vanga alias Vagovič a iné plytké mozgy? Ak by všetci na súdne rozhodnutia reagovali rovnako ako stádo starého Šimečku, nevyhnutne by sme sa ocitli v stave občianskej vojny.
Po tretie, ak žoldnieri propagandy, čo sa ešte stále tvária ako novinári, nepochopia, že nielen politici, ale aj oni musia akceptovať určité zásady obmedzenia vlastnej moci, nikdy si nevyslúžia rešpekt spoločnosti. Možno ich bude adorovať dav rozvášnených dúhových mestských mancík, ale celospoločenské uznanie si nezaslúžia dovtedy, kým nepochopia, že právo posledného slova nesmú používať ako zbraň. Médiá, ak chcú, môžu mať vždy posledné slovo. A žoldnieri Miškovho tlačového orgánu a pridružených satelitov, ako sú SME a Aktuality, to neustále zneužívajú na ventilovanie svojich nezvládnutých emócií.
Po štvrté, médium sa od bežného občana komentujúceho spoločenské dianie líši tým, že s ohľadom na svoju silu nesie oveľa väčšie bremeno zodpovednosti. Úlohou médií je predovšetkým sprostredkovať verejnosti overené fakty. Už menej komentovať a úplne najmenej posudzovať. To, čo robia žoldnieri propagandy, je doslova obrátenou pyramídou žurnalistických priorít. V prvom rade posudzujú a odsudzujú, čím chtiac-nechtiac odkrývajú najtemnejšie zákutia svojich duší. Druhou najobľúbenejšou disciplínou je tendenčné a manipulatívne komentovanie udalostí a osôb. Posudzovanie, odsudzovanie a komentovanie robia navyše veľmi selektívnym spôsobom. Najprv svet rozdelia na diablov a anjelov a tomu zodpovedajú aj ich inkvizičné posudky a rozsudky. A až na treťom mieste ich priorít je suché sprostredkovanie faktov. Kým nezmenia hierarchiu žurnalistických priorít, nemôžu očakávať, že verejnosť bude rešpektovať a vážiť si ich prácu.
Po piate, Slovensko potrebuje ako soľ oveľa viac súdnych rozhodnutí zohľadňujúcich zákonné práva osôb poškodených pogromami a lynčmi žoldnierov propagandy. Ochrana dobrého mena a povesti nie je popretím slobody slova. Sloboda slova totiž nie je len právo, ale aj obrovská zodpovednosť. A zodpovednosť je v močiaroch vyhynutého hlavného prúdu neznámym pojmom.
Domnievam sa, že nezvládnuté emócie v podobe adolescentných prejavov žoldnierov propagandy Miškovho tlačového orgánu si zaslúžia ešte päť poznámok.
Po prvé, médiá vyhynutého hlavného prúdu si v priebehu ostatných dvoch desaťročí zvykli na to, že súdy v absolútnej väčšine prípadov povyšovali slobodu prejavu nad akékoľvek iné práva, najmä nad právo na ochranu dobrého mena. Žoldnieri propagandy sú síce hlavnými vinníkmi aktuálneho mediálneho marazmu a nesú primárnu zodpovednosť za hlboký úpadok úrovne verejnej diskusie. Avšak svoj diel zodpovednosti za to nesie aj justícia, ktorá desaťročia krátkozrako a podľa mojej mienky aj protiústavne a protizákonne ustupovala mediálnemu teroru.
Po druhé, s ohľadom na povedané v prvom bode považujú žoldnieri propagandy za automatické, že súdy vždy rozhodujú v ich prospech. V prípade občana Daniela Bombica alias Dannyho Kollara nešlo ani len o vyhraný súdny spor, len o vydanie neodkladného opatrenia a reakcia bola taká intenzívna, akoby im bez anestézie rezali predkožky. Ako sa asi cítili poškodení, ktorí sa na súdoch márne domáhali svojich práv, pretože média poškodzovali ich dobré meno? Ako sa cítili, keď sa im na základe súdnych rozhodnutí rehotali do ksichtu Tódová, Baba Vanga alias Vagovič a iné plytké mozgy? Ak by všetci na súdne rozhodnutia reagovali rovnako ako stádo starého Šimečku, nevyhnutne by sme sa ocitli v stave občianskej vojny.
Po tretie, ak žoldnieri propagandy, čo sa ešte stále tvária ako novinári, nepochopia, že nielen politici, ale aj oni musia akceptovať určité zásady obmedzenia vlastnej moci, nikdy si nevyslúžia rešpekt spoločnosti. Možno ich bude adorovať dav rozvášnených dúhových mestských mancík, ale celospoločenské uznanie si nezaslúžia dovtedy, kým nepochopia, že právo posledného slova nesmú používať ako zbraň. Médiá, ak chcú, môžu mať vždy posledné slovo. A žoldnieri Miškovho tlačového orgánu a pridružených satelitov, ako sú SME a Aktuality, to neustále zneužívajú na ventilovanie svojich nezvládnutých emócií.
Po štvrté, médium sa od bežného občana komentujúceho spoločenské dianie líši tým, že s ohľadom na svoju silu nesie oveľa väčšie bremeno zodpovednosti. Úlohou médií je predovšetkým sprostredkovať verejnosti overené fakty. Už menej komentovať a úplne najmenej posudzovať. To, čo robia žoldnieri propagandy, je doslova obrátenou pyramídou žurnalistických priorít. V prvom rade posudzujú a odsudzujú, čím chtiac-nechtiac odkrývajú najtemnejšie zákutia svojich duší. Druhou najobľúbenejšou disciplínou je tendenčné a manipulatívne komentovanie udalostí a osôb. Posudzovanie, odsudzovanie a komentovanie robia navyše veľmi selektívnym spôsobom. Najprv svet rozdelia na diablov a anjelov a tomu zodpovedajú aj ich inkvizičné posudky a rozsudky. A až na treťom mieste ich priorít je suché sprostredkovanie faktov. Kým nezmenia hierarchiu žurnalistických priorít, nemôžu očakávať, že verejnosť bude rešpektovať a vážiť si ich prácu.
Po piate, Slovensko potrebuje ako soľ oveľa viac súdnych rozhodnutí zohľadňujúcich zákonné práva osôb poškodených pogromami a lynčmi žoldnierov propagandy. Ochrana dobrého mena a povesti nie je popretím slobody slova. Sloboda slova totiž nie je len právo, ale aj obrovská zodpovednosť. A zodpovednosť je v močiaroch vyhynutého hlavného prúdu neznámym pojmom.
👍352❤79👏42💯22👌4🤡1👻1
SÝRIA, TURECKO, IZRAEL A GOLANSKÉ VÝŠINY
Priatelia, dlhšie som sa neozval, za čo sa ospravedlňujem. Na odmlku som mal dobrý dôvod. Dopisujem poslednú kapitolu knihy o Danielovi Lipšicovi. Nie je to ešte úplný koniec práce, ale je to nepochybne začiatok konca. Po dopísaní kapitoly bude potrebné stvoriť úvod a záver knihy a nasledovať budú bolestivé redakčné práce. V každom prípade som už pred cieľovou páskou a to je aj dôvod, prečo sa v ostatných dňoch venujem menej písaniu komentárov.
Dnešný komentár bude krátky a nebude o domácej politike, ale o Sýrii. Po páde režimu prezidenta Asada sa často objavuje názor, že z geopolitického hľadiska si v regióne najviac vylepšilo pozície Turecko. Podľa mojej mienky je to len čiastočná pravda.
Realite zodpovedá fakt, že turecká armáda kontroluje významnú časť severnej Sýrie v oblastiach s väčšinovým výskytom Kurdov. Tiež zodpovedá realite tvrdenie, že Tureckom podporovaná islamistická skupina Hajat Tahrír aš-Šám kontroluje približne pätinu územia od Allepa na severe po hlavné mesto Damask na juhu vrátane celého stredomorského pobrežia Sýrie. Zvyšok štátu však ovládajú iné frakcie, ktoré si budú nárokovať podiel na moci. Ak to nedostanú, boje sa rozhoria nanovo.
Menej sa zdôrazňuje, že pádom Damasku sa Izrael rýchlosťou svetla zmocnil celého územia Golanských výšin, dovtedy strážených mierovou misiou OSN. Golanské výšiny umožňujú ich držiteľovi strategickú kontrolu nad severným Izraelom, južným Libanonom, juhozápadnou Sýriou a severozápadným Jordánskom. Ak sa Izrael zmocnil Golanských výšin, nikdy viac sa tohto strategického teritória dobrovoľne nevzdá.
Ide o mimoriadne dôležitý fakt. Končí sa ním éra usporiadania vzťahov v tejto časti sveta platná od roku 1974 po ukončení jomkipurskej vojny z predchádzajúceho roku.
Od pádu režimu v Damasku uskutočnili izraelské vzdušné sily stovky útokov proti vojenským cieľom v Sýrii so zámerom, aby nepadli do rúk Tureckom podporovaných ozbrojencov z Hajat Tahrír aš-Šám a ďalším islamistom. Podľa dostupných správ Izrael zlikvidoval 90 percent strategických vojenských aktív Sýrie vrátane objektov obranného priemyslu.
Sýria ostáva aj po (zdanlivom?) ukončení internej vojny rozpadnutým štátom, rozdeleným medzi množstvo náboženských, kmeňových, etnických a politických frakcií. A bude aj naďalej hračkou v rukách Turecka, Izraela, Kataru, Spojených arabských emirátov, Iránu, USA, čiastočne Saudskej Arábie a Iraku.
Priatelia, dlhšie som sa neozval, za čo sa ospravedlňujem. Na odmlku som mal dobrý dôvod. Dopisujem poslednú kapitolu knihy o Danielovi Lipšicovi. Nie je to ešte úplný koniec práce, ale je to nepochybne začiatok konca. Po dopísaní kapitoly bude potrebné stvoriť úvod a záver knihy a nasledovať budú bolestivé redakčné práce. V každom prípade som už pred cieľovou páskou a to je aj dôvod, prečo sa v ostatných dňoch venujem menej písaniu komentárov.
Dnešný komentár bude krátky a nebude o domácej politike, ale o Sýrii. Po páde režimu prezidenta Asada sa často objavuje názor, že z geopolitického hľadiska si v regióne najviac vylepšilo pozície Turecko. Podľa mojej mienky je to len čiastočná pravda.
Realite zodpovedá fakt, že turecká armáda kontroluje významnú časť severnej Sýrie v oblastiach s väčšinovým výskytom Kurdov. Tiež zodpovedá realite tvrdenie, že Tureckom podporovaná islamistická skupina Hajat Tahrír aš-Šám kontroluje približne pätinu územia od Allepa na severe po hlavné mesto Damask na juhu vrátane celého stredomorského pobrežia Sýrie. Zvyšok štátu však ovládajú iné frakcie, ktoré si budú nárokovať podiel na moci. Ak to nedostanú, boje sa rozhoria nanovo.
Menej sa zdôrazňuje, že pádom Damasku sa Izrael rýchlosťou svetla zmocnil celého územia Golanských výšin, dovtedy strážených mierovou misiou OSN. Golanské výšiny umožňujú ich držiteľovi strategickú kontrolu nad severným Izraelom, južným Libanonom, juhozápadnou Sýriou a severozápadným Jordánskom. Ak sa Izrael zmocnil Golanských výšin, nikdy viac sa tohto strategického teritória dobrovoľne nevzdá.
Ide o mimoriadne dôležitý fakt. Končí sa ním éra usporiadania vzťahov v tejto časti sveta platná od roku 1974 po ukončení jomkipurskej vojny z predchádzajúceho roku.
Od pádu režimu v Damasku uskutočnili izraelské vzdušné sily stovky útokov proti vojenským cieľom v Sýrii so zámerom, aby nepadli do rúk Tureckom podporovaných ozbrojencov z Hajat Tahrír aš-Šám a ďalším islamistom. Podľa dostupných správ Izrael zlikvidoval 90 percent strategických vojenských aktív Sýrie vrátane objektov obranného priemyslu.
Sýria ostáva aj po (zdanlivom?) ukončení internej vojny rozpadnutým štátom, rozdeleným medzi množstvo náboženských, kmeňových, etnických a politických frakcií. A bude aj naďalej hračkou v rukách Turecka, Izraela, Kataru, Spojených arabských emirátov, Iránu, USA, čiastočne Saudskej Arábie a Iraku.
👍138🕊15👏6❤4💯2
NEFETUJE NÁHODOU RUDOLF HULIAK? ČI LEN HÚLI?
Tak som si vďaka pani Mimi Šramovej vypočul najnovší príhovor z auta pána poslanca Rudolfa Huliaka. A musel som si položiť otázku, či fetuje alebo len húli. Vysvetlím.
Rudolf Huliak sa na adresu národných síl, čím nespochybniteľne myslel SNS a Tomáša Tarabu, vyjadril, že boli a sú napojené na zločinecké skupiny. To fakt? A s kým bol na kandidátskej listine SNS v parlamentných voľbách 2023 Rudolf Huliak? S archanjelom Gabrielom? Svätým Šimečkom? Blahoslaveným Jogurtom Švejkom Naďom? Alebo z mäsa a kostí Dankom a Tarabom? Vtedy nevedel, že sú napojení na zločinecké skupiny? Alebo si to napojenie vymyslel až potom, ako sa definitívne znemožnil a skončil vo veľkej politike skôr, než začal?
Mimochodom, nech sa Rudolf Huliak pozrie, kto je a bol štatutárnym orgánom Národnej koalície a kto bol oficiálne aj neoficiálne hlavným sponzorom jeho strany pred voľbami 2023. Mali by sa na to pozrieť aj médiá i koaliční a opoziční partneri. Nechce sa mi zatiaľ robiť robotu namiesto nich.
Rudolf Huliak sa tiež nechal počuť, akí zlí sú ich bývalí poslaneckí asistenti, vraj proti nim nakrúcajú videá a podobne. Zjavne mal na mysli Mimi Šramovú. Vypustil z úst, že rok „brali od nás platy“. To fakt? Platili im z vlastných vreciek? Alebo z rozpočtu národnej rady, na ktorý sa skladáme daňami všetci občania Slovenskej republiky? Rudolf Huliak neplatil nič. Nielen asistentov, ale ani svoju kampaň. Platili mu ju iní a časom sa, dúfam, o tom dozvieme viac. Dovtedy sa pokúsim rozlúsknuť rébus, či očovský richtár iba húli alebo aj fetuje.
Tak som si vďaka pani Mimi Šramovej vypočul najnovší príhovor z auta pána poslanca Rudolfa Huliaka. A musel som si položiť otázku, či fetuje alebo len húli. Vysvetlím.
Rudolf Huliak sa na adresu národných síl, čím nespochybniteľne myslel SNS a Tomáša Tarabu, vyjadril, že boli a sú napojené na zločinecké skupiny. To fakt? A s kým bol na kandidátskej listine SNS v parlamentných voľbách 2023 Rudolf Huliak? S archanjelom Gabrielom? Svätým Šimečkom? Blahoslaveným Jogurtom Švejkom Naďom? Alebo z mäsa a kostí Dankom a Tarabom? Vtedy nevedel, že sú napojení na zločinecké skupiny? Alebo si to napojenie vymyslel až potom, ako sa definitívne znemožnil a skončil vo veľkej politike skôr, než začal?
Mimochodom, nech sa Rudolf Huliak pozrie, kto je a bol štatutárnym orgánom Národnej koalície a kto bol oficiálne aj neoficiálne hlavným sponzorom jeho strany pred voľbami 2023. Mali by sa na to pozrieť aj médiá i koaliční a opoziční partneri. Nechce sa mi zatiaľ robiť robotu namiesto nich.
Rudolf Huliak sa tiež nechal počuť, akí zlí sú ich bývalí poslaneckí asistenti, vraj proti nim nakrúcajú videá a podobne. Zjavne mal na mysli Mimi Šramovú. Vypustil z úst, že rok „brali od nás platy“. To fakt? Platili im z vlastných vreciek? Alebo z rozpočtu národnej rady, na ktorý sa skladáme daňami všetci občania Slovenskej republiky? Rudolf Huliak neplatil nič. Nielen asistentov, ale ani svoju kampaň. Platili mu ju iní a časom sa, dúfam, o tom dozvieme viac. Dovtedy sa pokúsim rozlúsknuť rébus, či očovský richtár iba húli alebo aj fetuje.
👍344👌37👏14🤔10❤5💯4😁3🌚1
DEZINFORMÁCIE A SLOBODA
V Európskom parlamente sa už znova bojovalo proti dezinformáciám. Je iróniou osudu, že v súčasnosti medzi politikmi a novinármi bojujú proti dezinformáciám najväčší producenti tohto myšlienkového odpadu, ale o tom potom.
Neviem, či si to prázdne tekvice v Bruseli uvedomujú, ale jedni z najviac cenených historických pamiatok sú zvečnené dezinformácie. Zoberme si napríklad egyptské reliéfy. Faraón sa vybral na vojenskú výpravu kamsi do oblasti dnešného Stredného východu. Dostal tam na frak, avšak cestou naspäť sa mu podarilo zajať množstvo otrokov a ulúpiť hojnú korisť. Keďže vtedy nemali internety ani médiá žiadneho prúdu, o porážke vedeli len on a tí, čo prežili. Po návrate dal faraón vytesať reliéf zobrazujúci jeho neexistujúce víťazstvo nad protivníkom a ľud ho miloval aj oslavoval, prípadne vyhlásil za boha.
Dnes tie isté reliéfy chodí do Egypta obdivovať celý svet a dokonca ani bruselským makoviciam nenapadne v rámci boja proti dezinformáciám staroveké pamiatky alebo zvečnené dezinformácie zvaliť a zničiť. Teda aspoň zatiaľ nie. Woke & Cancel Culture aktivisti v USA už chceli strhnúť sochy Abrahama Lincolna, Andrewa Jacksona a ďalších, preto možno neskôr prídu na rad aj starovekí Egypťania, Sumeri, Etruskovia a po nich aj antickí Gréci a Rimania.
Dezinformácie tu boli, sú a budú dovtedy, kým ľudstvo nevyhynie. A zotrvajú aj vtedy, ak sa náhodou ľudskej rase podarí presťahovať na inú planétu v našom či inom solárnom systéme.
Bojovať proti dezinformáciám je možné len vzdelaním a poznaním. Nie zákazmi. Teda dá sa to robiť aj zákazmi, ale potom sa rozlúčme so slobodou. Štát nesmie rozhodovať o tom, čo je dezinformácia. Ak mu dáme túto právomoc, vystavíme sa mnohým rizikám. Medzi inými aj tomu, že nejaký Švejk vyhlási za dezinformáciu nepohodlný fakt a jeho šíriteľa pošle do žalára.
Buď chceme slobodu, alebo boj proti dezinformáciám. Alebo ešte inak: Vojnu proti dezinformáciám – aspoň v slobodnej spoločnosti – si musí vybojovať každý vo vlastnej hlave sám.
V Európskom parlamente sa už znova bojovalo proti dezinformáciám. Je iróniou osudu, že v súčasnosti medzi politikmi a novinármi bojujú proti dezinformáciám najväčší producenti tohto myšlienkového odpadu, ale o tom potom.
Neviem, či si to prázdne tekvice v Bruseli uvedomujú, ale jedni z najviac cenených historických pamiatok sú zvečnené dezinformácie. Zoberme si napríklad egyptské reliéfy. Faraón sa vybral na vojenskú výpravu kamsi do oblasti dnešného Stredného východu. Dostal tam na frak, avšak cestou naspäť sa mu podarilo zajať množstvo otrokov a ulúpiť hojnú korisť. Keďže vtedy nemali internety ani médiá žiadneho prúdu, o porážke vedeli len on a tí, čo prežili. Po návrate dal faraón vytesať reliéf zobrazujúci jeho neexistujúce víťazstvo nad protivníkom a ľud ho miloval aj oslavoval, prípadne vyhlásil za boha.
Dnes tie isté reliéfy chodí do Egypta obdivovať celý svet a dokonca ani bruselským makoviciam nenapadne v rámci boja proti dezinformáciám staroveké pamiatky alebo zvečnené dezinformácie zvaliť a zničiť. Teda aspoň zatiaľ nie. Woke & Cancel Culture aktivisti v USA už chceli strhnúť sochy Abrahama Lincolna, Andrewa Jacksona a ďalších, preto možno neskôr prídu na rad aj starovekí Egypťania, Sumeri, Etruskovia a po nich aj antickí Gréci a Rimania.
Dezinformácie tu boli, sú a budú dovtedy, kým ľudstvo nevyhynie. A zotrvajú aj vtedy, ak sa náhodou ľudskej rase podarí presťahovať na inú planétu v našom či inom solárnom systéme.
Bojovať proti dezinformáciám je možné len vzdelaním a poznaním. Nie zákazmi. Teda dá sa to robiť aj zákazmi, ale potom sa rozlúčme so slobodou. Štát nesmie rozhodovať o tom, čo je dezinformácia. Ak mu dáme túto právomoc, vystavíme sa mnohým rizikám. Medzi inými aj tomu, že nejaký Švejk vyhlási za dezinformáciu nepohodlný fakt a jeho šíriteľa pošle do žalára.
Buď chceme slobodu, alebo boj proti dezinformáciám. Alebo ešte inak: Vojnu proti dezinformáciám – aspoň v slobodnej spoločnosti – si musí vybojovať každý vo vlastnej hlave sám.
💯192👍76👏19❤13👌3
Forwarded from Mimi Šramová
YouTube
Martina Šimkovičová reaguje na tlačovku 'rebelov' z Hlasu
Ministerka Martina Šimkovičová reaguje na tlačovú konferenciu poslancov Malatinca, Migaľa, Šalitroša a Ferenčáka z Hlasu a ich kritiku rezortu kultúry.
‼️Reportáže, rozhovory a živé prenosy vám prinášame vďaka vašej podpore. Ďakujeme!
Našu prácu môžete podporiť…
‼️Reportáže, rozhovory a živé prenosy vám prinášame vďaka vašej podpore. Ďakujeme!
Našu prácu môžete podporiť…
👍173❤38👏9🤡2✍1
PREDČASNÉ VOĽBY (?)
Myšlienka predčasných volieb sa mi nepáči z dvoch dôvodov, avšak jeden na ich konanie predsa len existuje. Najprv však pár slov o tom, prečo nie som za konanie predčasných volieb.
Prvý dôvod je všeobecný. Ústava hovorí o štvorročnom volebnom období Národnej rady SR. Vo voľbách ľudia rozhodnú, koho chcú mať v priebehu štyroch rokov v parlamente a takto zvolení politici sú povinní vo vymedzenom časovom rámci spravovať štát. Ak to nedokážu, je to predovšetkým dôsledok ich zlyhania a neschopnosti. Ako sa dá koncepčne riadiť štát, keď sa v parlamente aj vo výkonných orgánoch striedajú figúry frekvenciou výmeny špinavých ponožiek?
Druhý dôvod je situačný. Predčasné voľby sme mali pred štrnástimi mesiacmi, deň hore-dole. Nemalé množstvo aktérov nás presviedčalo, že chcú ukončiť chaos spôsobený garnitúrou šialenca z Trnavy. Poniektorí z tých, čo nám dávali tieto sľuby, dnes vyrábajú chaos nie nepodobný tomu predchádzajúcemu. Čo im na to povedať? Mne schádza na um len jedno: Choďte do psej matere!
Predčasné voľby by mali aj jednu výhodu rozdelenú do štyroch krokov.
Krok A: Ukázalo by sa, kam patria Rudolf Huliak a spoločníci aj Samuel Migaľ a traja ďalší bezvýznamní poslanci, mená ktorých si ani len zapamätať neviem. Národná koalícia na smetisko dejín a migaľovci do Progresívneho Slovenska, čo je len iná kopa toho istého smetiska.
Krok B: Síce by to stálo veľa peňazí (lebo voľby sú drahý prieskum verejnej mienky), ale znova by sa ukázalo, ako viaceré prieskumné agentúry ohlupujú pospolitý ľud.
Krok C: Hlas by sa rozčesol (pokračovanie kroku A) a azda by sme aj boli svedkami návratu niektorých ľudí so stiahnutým chvostom naspäť do Smeru.
Krok D: Na parlamentnú scénu by sa zrejme dostala Republika a vo vláde by možno vystriedala na vajatanie náchylných jedincov, čo sa omylom stali členmi súčasnej koalície.
Po predčasných voľbách by mohlo zostaviť vládu aj Progresívne Slovensko. (Jeden nikdy nevie, voľby sú totiž takmer vždy lotéria.) Mnohí by to považovali za tragédiu. Ponúkam však menej dramatickú optiku: bola by to len cesta okľukou k ďalším predčasným voľbám.
Myšlienka predčasných volieb sa mi nepáči z dvoch dôvodov, avšak jeden na ich konanie predsa len existuje. Najprv však pár slov o tom, prečo nie som za konanie predčasných volieb.
Prvý dôvod je všeobecný. Ústava hovorí o štvorročnom volebnom období Národnej rady SR. Vo voľbách ľudia rozhodnú, koho chcú mať v priebehu štyroch rokov v parlamente a takto zvolení politici sú povinní vo vymedzenom časovom rámci spravovať štát. Ak to nedokážu, je to predovšetkým dôsledok ich zlyhania a neschopnosti. Ako sa dá koncepčne riadiť štát, keď sa v parlamente aj vo výkonných orgánoch striedajú figúry frekvenciou výmeny špinavých ponožiek?
Druhý dôvod je situačný. Predčasné voľby sme mali pred štrnástimi mesiacmi, deň hore-dole. Nemalé množstvo aktérov nás presviedčalo, že chcú ukončiť chaos spôsobený garnitúrou šialenca z Trnavy. Poniektorí z tých, čo nám dávali tieto sľuby, dnes vyrábajú chaos nie nepodobný tomu predchádzajúcemu. Čo im na to povedať? Mne schádza na um len jedno: Choďte do psej matere!
Predčasné voľby by mali aj jednu výhodu rozdelenú do štyroch krokov.
Krok A: Ukázalo by sa, kam patria Rudolf Huliak a spoločníci aj Samuel Migaľ a traja ďalší bezvýznamní poslanci, mená ktorých si ani len zapamätať neviem. Národná koalícia na smetisko dejín a migaľovci do Progresívneho Slovenska, čo je len iná kopa toho istého smetiska.
Krok B: Síce by to stálo veľa peňazí (lebo voľby sú drahý prieskum verejnej mienky), ale znova by sa ukázalo, ako viaceré prieskumné agentúry ohlupujú pospolitý ľud.
Krok C: Hlas by sa rozčesol (pokračovanie kroku A) a azda by sme aj boli svedkami návratu niektorých ľudí so stiahnutým chvostom naspäť do Smeru.
Krok D: Na parlamentnú scénu by sa zrejme dostala Republika a vo vláde by možno vystriedala na vajatanie náchylných jedincov, čo sa omylom stali členmi súčasnej koalície.
Po predčasných voľbách by mohlo zostaviť vládu aj Progresívne Slovensko. (Jeden nikdy nevie, voľby sú totiž takmer vždy lotéria.) Mnohí by to považovali za tragédiu. Ponúkam však menej dramatickú optiku: bola by to len cesta okľukou k ďalším predčasným voľbám.
👍258👏19❤11🤔8👌4
RADOSTNÉ VIANOCE A ŠŤASTNÝ ROK 2025
Milí priatelia a vážení, čo sa za mojich priateľov z akýchkoľvek dôvodov nepovažujú!
Zo srdca a úprimne prajem všetkým pokojné a radostné Vianoce, strávené v kruhu ľudí, ktorých máte najradšej. Prajem vám, aby si oddýchli vaše ťažko pracujúce ruky, namáhané nohy a každodenným stresom preťažené mysle. Prajem vám, aby ste aspoň na niekoľko dní našli pokoj v srdci, aj keď pohnuté časy vyrovnanosti veľmi neprajú.
Verím, že v našich mysliach a srdciach, niektorí azda aj v tichých modlitbách, nájdeme tento rok miesto pre zdrvené rodiny, surovo zasiahnuté smrtiacim a kaličiacim útokom v Magdeburgu.
A napokon prajem všetkým lepší rok 2025, než bol rok 2024. Nech sa zhoja všetky telesné aj duševné utrpenia a nech na vašich tvárach čo najčastejšie žiari úsmev. Celému svetu, Európe, Strednému východu a ťažko skúšaným oblastiam Afriky obzvlášť, prajem viac múdrosti, umiernenosti a striedmosti, aby sa do vojnou trápených končím opäť vrátil mier.
Dovidenia v roku 2025, priatelia.
Milí priatelia a vážení, čo sa za mojich priateľov z akýchkoľvek dôvodov nepovažujú!
Zo srdca a úprimne prajem všetkým pokojné a radostné Vianoce, strávené v kruhu ľudí, ktorých máte najradšej. Prajem vám, aby si oddýchli vaše ťažko pracujúce ruky, namáhané nohy a každodenným stresom preťažené mysle. Prajem vám, aby ste aspoň na niekoľko dní našli pokoj v srdci, aj keď pohnuté časy vyrovnanosti veľmi neprajú.
Verím, že v našich mysliach a srdciach, niektorí azda aj v tichých modlitbách, nájdeme tento rok miesto pre zdrvené rodiny, surovo zasiahnuté smrtiacim a kaličiacim útokom v Magdeburgu.
A napokon prajem všetkým lepší rok 2025, než bol rok 2024. Nech sa zhoja všetky telesné aj duševné utrpenia a nech na vašich tvárach čo najčastejšie žiari úsmev. Celému svetu, Európe, Strednému východu a ťažko skúšaným oblastiam Afriky obzvlášť, prajem viac múdrosti, umiernenosti a striedmosti, aby sa do vojnou trápených končím opäť vrátil mier.
Dovidenia v roku 2025, priatelia.
❤326👏54👍46🙏15🎄9👎1
SVIATKY S ČURILLAMI, UKRAJINA A INÉ CHUŤOVKY
Priatelia, je po sviatkoch, tak som späť. Ešte sú pred nami Traja králi, ale mlčať do šiesteho januára sa mi nechce. Mám totiž pár poznámok a jeden oznam.
Poznámka 1: Všimol som si, že počas sviatkov čurillie manželky obťažovali ľud zvukovoobrazovými záznamami z poľovníckej chaty. Kto urobí niečo také počas Vianoc? Psychopat? Sociopat? Zúfalec? Všetky tri možnosti sú správne: zúfalí psychopati postihnutí sociopatiou sa dopúšťajú zúfalých činov. Na Mestskom súde Bratislava I je na čurilly podaná obžaloba. Znamená to, že časť ich výčinov sa dostáva z trestnoprávneho hľadiska do finále. Preto čurilly & manželky stupňujú formy a metódy obhajobnej propagandy.
Poznámka 2: Medzi Štedrým večerom a Novým rokom sa potvrdilo, čo sa dalo tušiť oveľa skôr. Vedenie v Kyjeve sa rozhodlo urobiť z Ukrajiny nepriateľsky štát Slovenska. Oni si myslia, že to robia v najlepšom záujme Ukrajiny (aj keď sa podľa moje mienky mýlia) a je to ich problém. Predseda slovenskej vlády Robert Fico a podstatná časť jeho kabinetu si myslia, že v najlepšom záujme Slovenska je podniknúť proti Ukrajine odvetné kroky. Súhlasím s Robertom Ficom, ale viem, že na Slovensku je nezanedbateľný počet ľudí, čo si myslí pravý opak. Nejde o bežný názorový spor, ale o hlbokú schizmu, ktorá nedovoľuje Slovensku sformulovať strategické, zahraničnopolitické a bezpečnostné priority presahujúce jedno volebné obdobie. A to je z pohľadu stability katastrofa.
Poznámka 2.1: Z dlhodobého hľadiska sa musí Slovensko usilovať o blokovanie vstupu Ukrajiny do EÚ (o NATO sa ani nebavme). Spojencami Ukrajiny v únii budú Poliaci. Poľsko v takom prípade nebude potrebovať V4. Poľsko-ukrajinské spojenectvo v EÚ a ešte aj s prípadnou podporou Nemecka alebo Francúzska či oboch gigantov naraz je smrteľným nebezpečenstvom pre Slovensko. Ak by sme to dopustili, bola by to geopolitická katastrofa. Slovensko sa musí usilovať o prijatie Srbska do EÚ. Belehrad je a bude náš spojenec.
Poznámka 2.2: Ukrajina už dávno premrhala príležitosť rokovať o mieri za ako-tak výhodných podmienok. Vojnu prehráva a prehrá. Ak sa začne v dohľadnom čase rokovať o mieri, Slovensko by malo zdôrazňovať, že nestačí dohodnúť urovnanie vzťahov medzi Kyjevom a Moskvou a nakresliť nové hranice. Nevyhnutnou podmienkou stability v Európe je začlenenie Ruska do novej bezpečnostnej architektúry. Slovensko musí odporovať úsiliu o izolovanie Ruska.
Poznámka 3: Prezident aj premiér predniesli novoročné prejavy. Robert Fico mal už aj svetlejšie chvíle, ale aspoň sme sa dozvedeli, čo chce: bude bojovať na domácej scéne aj v medzinárodnej aréne. A to je dobre. Peter Pellegrini sa utopil v oceáne sladkých a nič nehovoriacich fráz, môže si podať ruku s predchodkyňou. Za zmienku v jeho prejave stoja len dva body. Po prvé, považoval za dôležité vymedziť sa voči vláde. OK, je fér, že to hovorí verejne a nemusí to byť zlé. Produktívne napätie môže splodiť novú kvalitu. Uvidíme. Po druhé, apeloval na to, aby sme si vzťahmi na východ nepoškodili transatlantické a európske vzťahy. V paláci by azda mali vedieť, že Spojené štáty potrebujú (nielen) Slovensko v NATO a sú to predovšetkým Američania, kto potrebuje dobré transatlantické vzťahy. Poradcovia pána prezidenta by tiež mohli vedieť, že Európska komisia nereprezentuje celú paletu relevantných názorov na vzťahy s Ruskom (a Čínou); domnievam sa, že blížiace sa nemecké voľby toho budú dôkazom.
Oznam: Priatelia, presne na Silvestra som dopísal posledné riadky knihy o Danielovi Lipšicovi. Čaká ma síce ešte množstvo redakčných úprav a korektúr, ale kniha je z obsahového hľadiska hotová. Keď pôjde do tlače, budem vás o tom opäť informovať.
Priatelia, je po sviatkoch, tak som späť. Ešte sú pred nami Traja králi, ale mlčať do šiesteho januára sa mi nechce. Mám totiž pár poznámok a jeden oznam.
Poznámka 1: Všimol som si, že počas sviatkov čurillie manželky obťažovali ľud zvukovoobrazovými záznamami z poľovníckej chaty. Kto urobí niečo také počas Vianoc? Psychopat? Sociopat? Zúfalec? Všetky tri možnosti sú správne: zúfalí psychopati postihnutí sociopatiou sa dopúšťajú zúfalých činov. Na Mestskom súde Bratislava I je na čurilly podaná obžaloba. Znamená to, že časť ich výčinov sa dostáva z trestnoprávneho hľadiska do finále. Preto čurilly & manželky stupňujú formy a metódy obhajobnej propagandy.
Poznámka 2: Medzi Štedrým večerom a Novým rokom sa potvrdilo, čo sa dalo tušiť oveľa skôr. Vedenie v Kyjeve sa rozhodlo urobiť z Ukrajiny nepriateľsky štát Slovenska. Oni si myslia, že to robia v najlepšom záujme Ukrajiny (aj keď sa podľa moje mienky mýlia) a je to ich problém. Predseda slovenskej vlády Robert Fico a podstatná časť jeho kabinetu si myslia, že v najlepšom záujme Slovenska je podniknúť proti Ukrajine odvetné kroky. Súhlasím s Robertom Ficom, ale viem, že na Slovensku je nezanedbateľný počet ľudí, čo si myslí pravý opak. Nejde o bežný názorový spor, ale o hlbokú schizmu, ktorá nedovoľuje Slovensku sformulovať strategické, zahraničnopolitické a bezpečnostné priority presahujúce jedno volebné obdobie. A to je z pohľadu stability katastrofa.
Poznámka 2.1: Z dlhodobého hľadiska sa musí Slovensko usilovať o blokovanie vstupu Ukrajiny do EÚ (o NATO sa ani nebavme). Spojencami Ukrajiny v únii budú Poliaci. Poľsko v takom prípade nebude potrebovať V4. Poľsko-ukrajinské spojenectvo v EÚ a ešte aj s prípadnou podporou Nemecka alebo Francúzska či oboch gigantov naraz je smrteľným nebezpečenstvom pre Slovensko. Ak by sme to dopustili, bola by to geopolitická katastrofa. Slovensko sa musí usilovať o prijatie Srbska do EÚ. Belehrad je a bude náš spojenec.
Poznámka 2.2: Ukrajina už dávno premrhala príležitosť rokovať o mieri za ako-tak výhodných podmienok. Vojnu prehráva a prehrá. Ak sa začne v dohľadnom čase rokovať o mieri, Slovensko by malo zdôrazňovať, že nestačí dohodnúť urovnanie vzťahov medzi Kyjevom a Moskvou a nakresliť nové hranice. Nevyhnutnou podmienkou stability v Európe je začlenenie Ruska do novej bezpečnostnej architektúry. Slovensko musí odporovať úsiliu o izolovanie Ruska.
Poznámka 3: Prezident aj premiér predniesli novoročné prejavy. Robert Fico mal už aj svetlejšie chvíle, ale aspoň sme sa dozvedeli, čo chce: bude bojovať na domácej scéne aj v medzinárodnej aréne. A to je dobre. Peter Pellegrini sa utopil v oceáne sladkých a nič nehovoriacich fráz, môže si podať ruku s predchodkyňou. Za zmienku v jeho prejave stoja len dva body. Po prvé, považoval za dôležité vymedziť sa voči vláde. OK, je fér, že to hovorí verejne a nemusí to byť zlé. Produktívne napätie môže splodiť novú kvalitu. Uvidíme. Po druhé, apeloval na to, aby sme si vzťahmi na východ nepoškodili transatlantické a európske vzťahy. V paláci by azda mali vedieť, že Spojené štáty potrebujú (nielen) Slovensko v NATO a sú to predovšetkým Američania, kto potrebuje dobré transatlantické vzťahy. Poradcovia pána prezidenta by tiež mohli vedieť, že Európska komisia nereprezentuje celú paletu relevantných názorov na vzťahy s Ruskom (a Čínou); domnievam sa, že blížiace sa nemecké voľby toho budú dôkazom.
Oznam: Priatelia, presne na Silvestra som dopísal posledné riadky knihy o Danielovi Lipšicovi. Čaká ma síce ešte množstvo redakčných úprav a korektúr, ale kniha je z obsahového hľadiska hotová. Keď pôjde do tlače, budem vás o tom opäť informovať.
👍444❤29👏26💯7🤝1
HYMNA A POĎAKOVANIE
K novým úpravám štátnej hymny z majstrovského pera Oskara Rózsu sa už vyjadril kdekto. Ešte aj taký kultúrny analfabet, akým je kaviarenský pičúz Samuel Marec. A veruže sme si užili sprostostí.
Azda najviac ma pobavilo tvrdenie, že zaradením samostatného akordu na úvod hymny sa opičíme po Rusoch, lebo aj ich hymna je uvedená na scénu solitérnym akordom. Tak teda neviem, ale potom sa po Rusoch opičia napríklad aj Nemci, Rumuni, Portugalčania? Ich hymna sa tiež začína odsadeným akordom. Podľa mojej mienky ide o bežný kompozičný postup a vždy má nejaký hudobný kontext. Napríklad vo verzii Oskara Rózsu ide o molový akord na začiatku a durový na konci hymny; teda prechod od pochmúrnej k radostnej emócii.
Tiež ma zarazila kritika na adresu použitia záverečnej fujary. A čo tam mal iné naaranžovať Oskar Rózsa? Ukulele? Bendžo? Škótske gajdy? Žiaden iný hudobný nástroj neodráža lepšie špecifiká slovenskej ľudovej hudobnej tvorby ako práve fujara.
Úplne do kolien idem z rečičiek o tom, že nový aranžmán je málo nápaditý a podobne. K tomu je potrebné povedať dve veci. Po prvé, Oskar Rózsa nenapísal aranžmán soulovej rokenrolovej alebo jazzovej hymny, ale verzie určenej na oficiálne príležitosti. On netvoril popkultúrne dielo, ale aranžmán určený najmä na reprezentatívne účely. A z toho vyplýva, že priestor na autorské odviazanie sa spočíval najmä v nuansách. Po druhé, práve nuansy úpravy Oskara Rózsu sú mimoriadne cenné. Hymna má odrazu odľahčený zadok, nádherné linky pre lesné rohy, fanfáry, tuším tam počujem aj harfy, detský zbor, zvony a podobne. To všetko robí z nového šatu štátnej hymny príťažlivé dielo.
Samozrejme, beriem, že každý máme individuálny vkus, a preto je úplne legitímne a prirodzené, ak sa niekomu nepáči predložená úprava hymny. Avšak väčšina formulovaných výhrad v zásade nemá nič spoločné s hudobným vkusom. Ideologizovanie Ruskom je toho najextrémnejším príkladom.
Domnievam sa, ba dokonca som si istý, že ak by sa projekt Oskara Rózsu uskutočnil pod patronátom bývalej obyvateľky prezidentského paláca, takmer (opakujem, takmer!) všetci súčasní kritici by sa hádzali od vytrženia o zem. Písali by ódy nielen na autora aranžmánu, ale aj na spanilú vílu, čo citlivo pochopila potrebu nového šatu pre štátnu hymnu.
Celkom na záver už len pár slov. Pán Rózsa, vďaka za všetok kumšt, čo ste vložili do nuáns aranžmánu slovenskej národnej hymny. Ste muzikant a vždy ním budete. Bez ohľadu na to, čo o vás popíšu a porozprávajú barbari a iní pičúzi.
K novým úpravám štátnej hymny z majstrovského pera Oskara Rózsu sa už vyjadril kdekto. Ešte aj taký kultúrny analfabet, akým je kaviarenský pičúz Samuel Marec. A veruže sme si užili sprostostí.
Azda najviac ma pobavilo tvrdenie, že zaradením samostatného akordu na úvod hymny sa opičíme po Rusoch, lebo aj ich hymna je uvedená na scénu solitérnym akordom. Tak teda neviem, ale potom sa po Rusoch opičia napríklad aj Nemci, Rumuni, Portugalčania? Ich hymna sa tiež začína odsadeným akordom. Podľa mojej mienky ide o bežný kompozičný postup a vždy má nejaký hudobný kontext. Napríklad vo verzii Oskara Rózsu ide o molový akord na začiatku a durový na konci hymny; teda prechod od pochmúrnej k radostnej emócii.
Tiež ma zarazila kritika na adresu použitia záverečnej fujary. A čo tam mal iné naaranžovať Oskar Rózsa? Ukulele? Bendžo? Škótske gajdy? Žiaden iný hudobný nástroj neodráža lepšie špecifiká slovenskej ľudovej hudobnej tvorby ako práve fujara.
Úplne do kolien idem z rečičiek o tom, že nový aranžmán je málo nápaditý a podobne. K tomu je potrebné povedať dve veci. Po prvé, Oskar Rózsa nenapísal aranžmán soulovej rokenrolovej alebo jazzovej hymny, ale verzie určenej na oficiálne príležitosti. On netvoril popkultúrne dielo, ale aranžmán určený najmä na reprezentatívne účely. A z toho vyplýva, že priestor na autorské odviazanie sa spočíval najmä v nuansách. Po druhé, práve nuansy úpravy Oskara Rózsu sú mimoriadne cenné. Hymna má odrazu odľahčený zadok, nádherné linky pre lesné rohy, fanfáry, tuším tam počujem aj harfy, detský zbor, zvony a podobne. To všetko robí z nového šatu štátnej hymny príťažlivé dielo.
Samozrejme, beriem, že každý máme individuálny vkus, a preto je úplne legitímne a prirodzené, ak sa niekomu nepáči predložená úprava hymny. Avšak väčšina formulovaných výhrad v zásade nemá nič spoločné s hudobným vkusom. Ideologizovanie Ruskom je toho najextrémnejším príkladom.
Domnievam sa, ba dokonca som si istý, že ak by sa projekt Oskara Rózsu uskutočnil pod patronátom bývalej obyvateľky prezidentského paláca, takmer (opakujem, takmer!) všetci súčasní kritici by sa hádzali od vytrženia o zem. Písali by ódy nielen na autora aranžmánu, ale aj na spanilú vílu, čo citlivo pochopila potrebu nového šatu pre štátnu hymnu.
Celkom na záver už len pár slov. Pán Rózsa, vďaka za všetok kumšt, čo ste vložili do nuáns aranžmánu slovenskej národnej hymny. Ste muzikant a vždy ním budete. Bez ohľadu na to, čo o vás popíšu a porozprávajú barbari a iní pičúzi.
👍410❤65👏46💯16👌4😁2
ZOROSLAV KOLLÁR
Tak sa zdá, že Zoroslav Kollár ide do politiky. Konečne jeden nositeľ priezviska Kollár v politike, čo má hlavu nielen na nosenie klobúka či bejzbalovej čiapky. Intelekt slovenskej politike často chýba, takže z tohto pohľadu je to pozitívna správa.
Ak mám byť úplne presný a ak som pochopil jeho ostatné video správne, Zoroslav Kollár chce byť viac v úzadí novej strany a na jej čelo dosadí politického spasiteľa. On bude vraj len jeho Jánom Krstiteľom. Uvidíme. Mne sa skôr zdá, že zo spasiteľa bude viac-menej maskot a mozgom celej operácie bude Zoroslav Kollár. To však nie je najpodstatnejšie.
Vráťme sa najprv k predčasným voľbám 2023. Ich výsledok bol do veľkej miery dôsledkom vzopätia veľkej časti populácie proti šialenstvu, chaosu a nezákonnosti v podaní troch vlád Zuzany Čaputovej. Najmä k Smeru sa primkli voliči, ktorí by túto stranu nikdy nevolili, skôr by im vyhovovala slovenská verzia AfD a ani domáca Republika celkom nezodpovedala ich nárokom.
Po viac ako roku existencie zostavy Robert Fico 4.0 sú trhliny vládnej koalície viditeľné aj zo vzdialenosti sto kilometrov. Parlamentná väčšina je natoľko krehká, že predčasné voľby už nie sú iba teoretickou možnosťou. Podľa môjho názoru by sme sa im mali za každú cenu vyhnúť, pretože v kostiach cítim majdan. Ak by totiž voľby nedopadli podľa určitých želaní, na námestiach by sa hysačilo dovtedy, kým by si porazení nevynútili „zmenu“.
Avšak politická realita nás napokon k predčasným voľbám môže prinútiť a to je pravdepodobne aj dôvod, prečo Zoroslav Kollár ohlásil vznik novej strany práve v tomto období. Jeho cieľom je zozbierať čo najviac sklamaných voličov súčasnej vládnej koalície. Vôbec by ma neprekvapilo, ak by bol tento proces uskutočňovaný v koordinácii so Smerom. Vyrobiť si opozíciu a potom ju priviesť do vlády nie je úplne nevídaný úkaz.
Možno sa mýlim. Zoroslav Kollár a jeho najbližšie okolie azda konajú úplne autonómne, žiadne zákulisné dohody so Smerom neexistujú. Aj v takom prípade vidím založenie novej strany ako pokračovanie vzopätia proti šialencom. Kto sleduje videá Zoroslava Kollára, vie, že nie je priaznivcom ani Miškovej kohorty, ani šialenca z Trnavy, ani jeho Himmlera Lipšica. To, o čo sa usiluje Zoroslav Kollár, je pokus osloviť práve voličov, ktorí si predstavovali naprávanie zvráteností vlád Zuzany Čaputovej radikálnejšie a najmä rýchlejšie.
Avšak ako vravím, môžem sa mýliť a Zoroslav Kollár uvedie na politickú scénu skutočného spasiteľa, čo prevalcuje všetky prieskumy verejnej mienky, získa štyridsať percent hlasov a pošle súčasné vládne a opozičné garnitúry do zabudnutia. Je to možné? Je. A je to aj pravdepodobné? Nie je. Za oveľa pravdepodobnejšie považujem, že potenciál novej strany sa pohybuje od nula do osem percent s nádejou nahradiť v budúcej vláde niektorú z nestabilných strán.
Tak sa zdá, že Zoroslav Kollár ide do politiky. Konečne jeden nositeľ priezviska Kollár v politike, čo má hlavu nielen na nosenie klobúka či bejzbalovej čiapky. Intelekt slovenskej politike často chýba, takže z tohto pohľadu je to pozitívna správa.
Ak mám byť úplne presný a ak som pochopil jeho ostatné video správne, Zoroslav Kollár chce byť viac v úzadí novej strany a na jej čelo dosadí politického spasiteľa. On bude vraj len jeho Jánom Krstiteľom. Uvidíme. Mne sa skôr zdá, že zo spasiteľa bude viac-menej maskot a mozgom celej operácie bude Zoroslav Kollár. To však nie je najpodstatnejšie.
Vráťme sa najprv k predčasným voľbám 2023. Ich výsledok bol do veľkej miery dôsledkom vzopätia veľkej časti populácie proti šialenstvu, chaosu a nezákonnosti v podaní troch vlád Zuzany Čaputovej. Najmä k Smeru sa primkli voliči, ktorí by túto stranu nikdy nevolili, skôr by im vyhovovala slovenská verzia AfD a ani domáca Republika celkom nezodpovedala ich nárokom.
Po viac ako roku existencie zostavy Robert Fico 4.0 sú trhliny vládnej koalície viditeľné aj zo vzdialenosti sto kilometrov. Parlamentná väčšina je natoľko krehká, že predčasné voľby už nie sú iba teoretickou možnosťou. Podľa môjho názoru by sme sa im mali za každú cenu vyhnúť, pretože v kostiach cítim majdan. Ak by totiž voľby nedopadli podľa určitých želaní, na námestiach by sa hysačilo dovtedy, kým by si porazení nevynútili „zmenu“.
Avšak politická realita nás napokon k predčasným voľbám môže prinútiť a to je pravdepodobne aj dôvod, prečo Zoroslav Kollár ohlásil vznik novej strany práve v tomto období. Jeho cieľom je zozbierať čo najviac sklamaných voličov súčasnej vládnej koalície. Vôbec by ma neprekvapilo, ak by bol tento proces uskutočňovaný v koordinácii so Smerom. Vyrobiť si opozíciu a potom ju priviesť do vlády nie je úplne nevídaný úkaz.
Možno sa mýlim. Zoroslav Kollár a jeho najbližšie okolie azda konajú úplne autonómne, žiadne zákulisné dohody so Smerom neexistujú. Aj v takom prípade vidím založenie novej strany ako pokračovanie vzopätia proti šialencom. Kto sleduje videá Zoroslava Kollára, vie, že nie je priaznivcom ani Miškovej kohorty, ani šialenca z Trnavy, ani jeho Himmlera Lipšica. To, o čo sa usiluje Zoroslav Kollár, je pokus osloviť práve voličov, ktorí si predstavovali naprávanie zvráteností vlád Zuzany Čaputovej radikálnejšie a najmä rýchlejšie.
Avšak ako vravím, môžem sa mýliť a Zoroslav Kollár uvedie na politickú scénu skutočného spasiteľa, čo prevalcuje všetky prieskumy verejnej mienky, získa štyridsať percent hlasov a pošle súčasné vládne a opozičné garnitúry do zabudnutia. Je to možné? Je. A je to aj pravdepodobné? Nie je. Za oveľa pravdepodobnejšie považujem, že potenciál novej strany sa pohybuje od nula do osem percent s nádejou nahradiť v budúcej vláde niektorú z nestabilných strán.
👍319🤔21👏11❤6👌3🤣2💊1
MÁRIA, TY SI FAKT KOLÍK!
Poprosím dílera Márie Kolíkovej, aby jej prestal dodávať podradný matroš, pretože jej verbálne produkcie sú ešte komickejšie, ako býva jej stabilný priemer. Hneď vysvetlím.
Mária riekla, vraj Robert Fico by mal vyvrátiť podozrenie, že dovolenku vo Vietname dostal ako odmenu za „únos“ istého vietnamského zlodeja. Kauza „únos“ Vietnamca je zase výsledkom starších konšpiračných produkcií manželky brutálnej Pamely, istej Tódovej, čo píše pod ideologickým patronátom Miškovho otca.
Najprv médiá s Miškom vyrobia kauzu dovolenka. Vraj premiér pobýva v hoteli s cenovkou 6 000 eur za noc. Medzičasom ich alternatívne médiá usvedčia z klamstva, lebo v dotyčnom zariadení stojí izba, ktorá sa stala predmetom hysterického unisono kotkodákania Miška a jeho tlačového orgánu, od 800 do 1 000 eur za noc pre dve osoby.
A potom príde na scénu Mária Kolíková, spojí aktuálne nekoherentné produkcie o dovolenke so starším konšpiračným záchvatom Tódovej o „únose“ zlodeja a ešte aj zadrie, že Robert Fico by mal vyvrátiť podozrenie, že to celé dostal ako darček.
Prečo by mal ktokoľvek vyvracať klamstvá a nepodložené obvinenia? Naopak, Mária, Miško a stádočko z tlačového orgánu pod vedením ocka by mali 1. preukázať, že sa únos stal a najmä, že mal na ňom podiel Robert Fico; 2. preukázať, že jeho pobyt vo Vietname je odmenou za únos; 3. preukázať, že cenník hotela dostupný na internete je klamlivý a pravdou sú z prsta vysaté ceny uvádzané Miškom & Co.
Nuž a napokon by sme mali zvážiť ešte jednu vec. Mária je vraj absolventkou práva. Preto by azda mohla poznať zásadu založenú na predpoklade, že dokazovať musí ten, kto obviňuje. Obvinený nemusí ani dokazovať, ani vyvracať absolútne nič. A, áno, v politike možno platia trochu iné pravidlá, ale vo vzťahu ku konšpiračným a nekoherentným verbálnym produkciám nie je možné použiť poučku o tom, že verejne činná osoba musí zniesť väčšiu mieru kritiky a kontroly.
Aj verejne činná osoba má nárok na to, aby nebola obťažovaná šialenstvami postavenými na lžiach a bľabotaní ovplyvnenom nestriedmym požívaním smiešnych substancií.
Mária, ty si fakt kolík!
Poprosím dílera Márie Kolíkovej, aby jej prestal dodávať podradný matroš, pretože jej verbálne produkcie sú ešte komickejšie, ako býva jej stabilný priemer. Hneď vysvetlím.
Mária riekla, vraj Robert Fico by mal vyvrátiť podozrenie, že dovolenku vo Vietname dostal ako odmenu za „únos“ istého vietnamského zlodeja. Kauza „únos“ Vietnamca je zase výsledkom starších konšpiračných produkcií manželky brutálnej Pamely, istej Tódovej, čo píše pod ideologickým patronátom Miškovho otca.
Najprv médiá s Miškom vyrobia kauzu dovolenka. Vraj premiér pobýva v hoteli s cenovkou 6 000 eur za noc. Medzičasom ich alternatívne médiá usvedčia z klamstva, lebo v dotyčnom zariadení stojí izba, ktorá sa stala predmetom hysterického unisono kotkodákania Miška a jeho tlačového orgánu, od 800 do 1 000 eur za noc pre dve osoby.
A potom príde na scénu Mária Kolíková, spojí aktuálne nekoherentné produkcie o dovolenke so starším konšpiračným záchvatom Tódovej o „únose“ zlodeja a ešte aj zadrie, že Robert Fico by mal vyvrátiť podozrenie, že to celé dostal ako darček.
Prečo by mal ktokoľvek vyvracať klamstvá a nepodložené obvinenia? Naopak, Mária, Miško a stádočko z tlačového orgánu pod vedením ocka by mali 1. preukázať, že sa únos stal a najmä, že mal na ňom podiel Robert Fico; 2. preukázať, že jeho pobyt vo Vietname je odmenou za únos; 3. preukázať, že cenník hotela dostupný na internete je klamlivý a pravdou sú z prsta vysaté ceny uvádzané Miškom & Co.
Nuž a napokon by sme mali zvážiť ešte jednu vec. Mária je vraj absolventkou práva. Preto by azda mohla poznať zásadu založenú na predpoklade, že dokazovať musí ten, kto obviňuje. Obvinený nemusí ani dokazovať, ani vyvracať absolútne nič. A, áno, v politike možno platia trochu iné pravidlá, ale vo vzťahu ku konšpiračným a nekoherentným verbálnym produkciám nie je možné použiť poučku o tom, že verejne činná osoba musí zniesť väčšiu mieru kritiky a kontroly.
Aj verejne činná osoba má nárok na to, aby nebola obťažovaná šialenstvami postavenými na lžiach a bľabotaní ovplyvnenom nestriedmym požívaním smiešnych substancií.
Mária, ty si fakt kolík!
👍488💯37❤28👏5🤯4🔥3💊3👌2👎1
LIPŠIC A ZUCKERBERG
Priatelia, opäť som sa hlásim po niekoľkodňovej odmlke. Nie, neprestal som na vás myslieť. Nie, neprestal som sledovať domáce a medzinárodné dianie. Avšak! Redakčné práce na knihe o Danielovi Lipšicovi sú už vo finálnej fáze a mne neostávajú ani sily, ani čas na písanie iných textov. Musím ešte redigovať približne tretinu knihy, možno o niečo menej. Potom budem písať oveľa viac
Kým sa dostanem k dnešnej krátkej glose, prezradím niekoľko drobných detailov z pripravovanej knihy. Bude mať dvadsaťtri kapitol rozdelených do piatich dielov. Nebude to päť zväzkov. Pôjde o jeden zväzok s piatimi dielmi. Predbežné názvy jednotlivých dielov znejú: I. Zrodenie mladého papaláša. II. Systém Lipšic. III. Kauzy pána nepoškvrneného. IV. Gorila. V. Na vrchole systému.
Kniha sa nevenuje žiadnym bulvárnym pikantériám, ale oveľa vážnejším a nebezpečnejším úkazom spojeným s vplyvom Daniela Lipšica na trestnú politiku štátu. Áno, obsahuje aj politický a osobnostný profil tohto pána. Úplne to postačí, aby sme si vedeli urobiť obraz o tom, s kým sme mali viac ako štvrťstoročie dočinenia.
Zatiaľ viac neprezradím. Keď budú ukončené všetky redakčné práce, po porade s vydavateľom vás budem podrobnejšie informovať o obsahu knihy aj o tom, kedy sa konečne dostane k vzácnym čitateľom.
A teraz ku krátkej glose. Určite ste si všimli, že Mark Zuckerberg veľkolepo ohlásil ukončenie cenzúry na Facebooku. Pripojil k tomu sladké rečičky o tom, že je potrebné vrátiť sa ku koreňom. Zjavne mal na mysli otcov zakladateľov a autorov ústavy Spojených štátov amerických. Mám k tomu niekoľko poznámok.
Pán Mark je živým svedectvom toho, že cenzúra, potláčanie nepohodlných názorov a vytláčanie ľudí na okraj spoločnosti kvôli ich postojom nepoznajú ideologické a politické hranice. Nielen boľševici po roku 1948 dokázali potláčať a trestať za názory. Nielen normalizátori po sovietskej invázii v roku 1968 umlčiavali slobodné hlasy. Aj kovaní kapitalisti v severnej Amerike trestajú a normalizujú, keď sa v Bielom dome usadí režim progresívneho senilného dedka a rehotajúcej sa prokurátorky z Kalifornie.
A keď sa do Bieleho domu vracia uncle Donald, tí istí americkí normalizátori otáčajú kormidlo o 180 stupňov a tvária sa ako ochrancovia slobody slova. Viete, čo je najväčší problém progresívnych liberálov? Nie sú ani progresívni, ani liberálni. Sú duchovne degenerovaní. V súčasnom svete (a nebolo to tak vždy) sú najväčšími ochrancami slobody konzervatívci, neprogresívni liberáli, na Slovensku aj sociálni demokrati a dokonca aj mnohí komunisti.
Koľkí normalizátori sa po roku 1989 odeli do hávu liberálov a zástancov slobody slova? To nedokáže nikto spočítať. Môžeme však s istotou povedať, že súdruženko Mark Zuckerberg patrí do rovnakej množiny úbohých duchov, čo so zmenou režimu prezliekajú aj hodnotový a názorový kabát.
Priatelia, opäť som sa hlásim po niekoľkodňovej odmlke. Nie, neprestal som na vás myslieť. Nie, neprestal som sledovať domáce a medzinárodné dianie. Avšak! Redakčné práce na knihe o Danielovi Lipšicovi sú už vo finálnej fáze a mne neostávajú ani sily, ani čas na písanie iných textov. Musím ešte redigovať približne tretinu knihy, možno o niečo menej. Potom budem písať oveľa viac
Kým sa dostanem k dnešnej krátkej glose, prezradím niekoľko drobných detailov z pripravovanej knihy. Bude mať dvadsaťtri kapitol rozdelených do piatich dielov. Nebude to päť zväzkov. Pôjde o jeden zväzok s piatimi dielmi. Predbežné názvy jednotlivých dielov znejú: I. Zrodenie mladého papaláša. II. Systém Lipšic. III. Kauzy pána nepoškvrneného. IV. Gorila. V. Na vrchole systému.
Kniha sa nevenuje žiadnym bulvárnym pikantériám, ale oveľa vážnejším a nebezpečnejším úkazom spojeným s vplyvom Daniela Lipšica na trestnú politiku štátu. Áno, obsahuje aj politický a osobnostný profil tohto pána. Úplne to postačí, aby sme si vedeli urobiť obraz o tom, s kým sme mali viac ako štvrťstoročie dočinenia.
Zatiaľ viac neprezradím. Keď budú ukončené všetky redakčné práce, po porade s vydavateľom vás budem podrobnejšie informovať o obsahu knihy aj o tom, kedy sa konečne dostane k vzácnym čitateľom.
A teraz ku krátkej glose. Určite ste si všimli, že Mark Zuckerberg veľkolepo ohlásil ukončenie cenzúry na Facebooku. Pripojil k tomu sladké rečičky o tom, že je potrebné vrátiť sa ku koreňom. Zjavne mal na mysli otcov zakladateľov a autorov ústavy Spojených štátov amerických. Mám k tomu niekoľko poznámok.
Pán Mark je živým svedectvom toho, že cenzúra, potláčanie nepohodlných názorov a vytláčanie ľudí na okraj spoločnosti kvôli ich postojom nepoznajú ideologické a politické hranice. Nielen boľševici po roku 1948 dokázali potláčať a trestať za názory. Nielen normalizátori po sovietskej invázii v roku 1968 umlčiavali slobodné hlasy. Aj kovaní kapitalisti v severnej Amerike trestajú a normalizujú, keď sa v Bielom dome usadí režim progresívneho senilného dedka a rehotajúcej sa prokurátorky z Kalifornie.
A keď sa do Bieleho domu vracia uncle Donald, tí istí americkí normalizátori otáčajú kormidlo o 180 stupňov a tvária sa ako ochrancovia slobody slova. Viete, čo je najväčší problém progresívnych liberálov? Nie sú ani progresívni, ani liberálni. Sú duchovne degenerovaní. V súčasnom svete (a nebolo to tak vždy) sú najväčšími ochrancami slobody konzervatívci, neprogresívni liberáli, na Slovensku aj sociálni demokrati a dokonca aj mnohí komunisti.
Koľkí normalizátori sa po roku 1989 odeli do hávu liberálov a zástancov slobody slova? To nedokáže nikto spočítať. Môžeme však s istotou povedať, že súdruženko Mark Zuckerberg patrí do rovnakej množiny úbohých duchov, čo so zmenou režimu prezliekajú aj hodnotový a názorový kabát.
👍359👏47💯34❤21
HOVORME O SANKCIÁCH PROTI UKRAJINE
Dôsledkom (hádam) každej vojny je okrem iného aj nové ekonomické usporiadanie. Na konci druhej svetovej sa zrodil dodnes živý model stojaci na americkom dolári ako globálnej rezervnej mene. Aj toto usporiadanie sa jedného dňa skončí, ale ešte tam nie sme.
Vojna na Ukrajine nie je globálnym konfliktom. Prinajmenšom z kinetického hľadiska nie. Našťastie je stále regionálnou vojnou. Avšak je to len časť pravdy. Súčasťou toho konfliktu je prvá svetová obchodná vojna, ktorá sa netýka len západných sankcií na Rusko, jej bojiskami sú totiž aj postranné fronty, ako napríklad americko-čínske tarify a podobne.
Už dnes je očividné, že niektoré sily by si priali, aby jedným z výsledkov vojny na Ukrajine bolo úplné odpojenie Európy od Ruska. Okrem iného by to znamenalo odstavenie importu plynu a ropy. Je zaujímavé, že tí, čo po tom volajú najhlasnejšie, sú za dovoz skvapalneného plynu cez pol zemegule zo Severnej Ameriky alebo Kataru. Sú to tí istí rojkovia, čo najviac volajú po znížení emisií. Tankery voziace skvapalnený plyn produkujú ročne tony emisií, potrubia vedúce z Ruska minimálne.
Dovoz plynu (ale aj ropy) tankermi je neporovnateľne drahší ako rúrami. Lacné energie sú základom konkurencieschopnej ekonomiky. Kto volá po odpojení sa od lacného zdroja energií, pácha ekonomickú samovraždu alebo ešte čosi horšie: sabotáž.
O tom, či sa obnoví tranzit plynu z Ruska na Slovensko a do Nemecka, by nemali rozhodnúť Ukrajinci, ale Európa. Brusel, Berlín, Bratislava, Viedeň, Budapešť si nesmú nechať diktovať od Kyjeva, ale Kyjev musí akceptovať podmienky Európy. Nemci vlastne ani nepotrebujú Ukrajincov na to, aby s Rusmi obnovili Nord Stream. Slováci a iní Európania však potrebujú priviesť Kyjev k zdravému rozumu, aby otvoril rúry vedúce cez ukrajinské územie. Ak sa Kyjev nedá presvedčiť po dobrom, mali by nastúpiť sankcie.
EÚ a NATO sú spojencami Ukrajiny v tejto vojne. Aj USA a ZSSR boli spojencami v druhej svetovej a ešte sa ani len poriadne neskončila a už sa z geopolitických aj ideologických dôvodov stali smrteľnými nepriateľmi. Spojencami (a vazalmi) Američanov boli odrazu Nemci a Japonci. Spojenci nie sú naveky. A ak sa Ukrajinci prestali správať ako spojenci Európy, Európa, ak má ešte štipku pudu sebazáchovy, musí proti Kyjevu použiť všetky nástroje dostupné v sankčnom arzenáli.
To by však poniektorí Európania museli pochopiť, aký je ich vlastný záujem. Zdá sa, že v Rakúsku sa mierne blýska na lepšie časy. Uvidíme, akú vládu vyprodukujú voľby v Nemecku. Mali by sme držať AfD palce, je to jediná strana s potenciálom šťuky v rybníku.
Ukrajina a jej rozdrapený zelený mužíček musia pocítiť sústredený tlak Európanov. Dnes už totiž nejde o to, ako dopadne vojna; je to jasné: Ukrajina prehrá veľmi alebo strašne. V súčasnosti už ide o to, ako sa upracú ekonomické vzťahy na severnej pologuli. A ak bude stáť záujmu Európy v ceste Ukrajina, mala by sa tiež stať jedným z frontov prvej svetovej ekonomickej vojny.
Dôsledkom (hádam) každej vojny je okrem iného aj nové ekonomické usporiadanie. Na konci druhej svetovej sa zrodil dodnes živý model stojaci na americkom dolári ako globálnej rezervnej mene. Aj toto usporiadanie sa jedného dňa skončí, ale ešte tam nie sme.
Vojna na Ukrajine nie je globálnym konfliktom. Prinajmenšom z kinetického hľadiska nie. Našťastie je stále regionálnou vojnou. Avšak je to len časť pravdy. Súčasťou toho konfliktu je prvá svetová obchodná vojna, ktorá sa netýka len západných sankcií na Rusko, jej bojiskami sú totiž aj postranné fronty, ako napríklad americko-čínske tarify a podobne.
Už dnes je očividné, že niektoré sily by si priali, aby jedným z výsledkov vojny na Ukrajine bolo úplné odpojenie Európy od Ruska. Okrem iného by to znamenalo odstavenie importu plynu a ropy. Je zaujímavé, že tí, čo po tom volajú najhlasnejšie, sú za dovoz skvapalneného plynu cez pol zemegule zo Severnej Ameriky alebo Kataru. Sú to tí istí rojkovia, čo najviac volajú po znížení emisií. Tankery voziace skvapalnený plyn produkujú ročne tony emisií, potrubia vedúce z Ruska minimálne.
Dovoz plynu (ale aj ropy) tankermi je neporovnateľne drahší ako rúrami. Lacné energie sú základom konkurencieschopnej ekonomiky. Kto volá po odpojení sa od lacného zdroja energií, pácha ekonomickú samovraždu alebo ešte čosi horšie: sabotáž.
O tom, či sa obnoví tranzit plynu z Ruska na Slovensko a do Nemecka, by nemali rozhodnúť Ukrajinci, ale Európa. Brusel, Berlín, Bratislava, Viedeň, Budapešť si nesmú nechať diktovať od Kyjeva, ale Kyjev musí akceptovať podmienky Európy. Nemci vlastne ani nepotrebujú Ukrajincov na to, aby s Rusmi obnovili Nord Stream. Slováci a iní Európania však potrebujú priviesť Kyjev k zdravému rozumu, aby otvoril rúry vedúce cez ukrajinské územie. Ak sa Kyjev nedá presvedčiť po dobrom, mali by nastúpiť sankcie.
EÚ a NATO sú spojencami Ukrajiny v tejto vojne. Aj USA a ZSSR boli spojencami v druhej svetovej a ešte sa ani len poriadne neskončila a už sa z geopolitických aj ideologických dôvodov stali smrteľnými nepriateľmi. Spojencami (a vazalmi) Američanov boli odrazu Nemci a Japonci. Spojenci nie sú naveky. A ak sa Ukrajinci prestali správať ako spojenci Európy, Európa, ak má ešte štipku pudu sebazáchovy, musí proti Kyjevu použiť všetky nástroje dostupné v sankčnom arzenáli.
To by však poniektorí Európania museli pochopiť, aký je ich vlastný záujem. Zdá sa, že v Rakúsku sa mierne blýska na lepšie časy. Uvidíme, akú vládu vyprodukujú voľby v Nemecku. Mali by sme držať AfD palce, je to jediná strana s potenciálom šťuky v rybníku.
Ukrajina a jej rozdrapený zelený mužíček musia pocítiť sústredený tlak Európanov. Dnes už totiž nejde o to, ako dopadne vojna; je to jasné: Ukrajina prehrá veľmi alebo strašne. V súčasnosti už ide o to, ako sa upracú ekonomické vzťahy na severnej pologuli. A ak bude stáť záujmu Európy v ceste Ukrajina, mala by sa tiež stať jedným z frontov prvej svetovej ekonomickej vojny.
👍299💯38❤9👏3👌1🤓1🤝1
VAGOVIČ JE TRTKO Z MAJERA, ALE NEPODCEŇUJME HO
Slovenská baba Vanga alias Vagovič nazval falošnými moralizátormi všetkých kritikov mladíčka Omaníka, čo si insitným gestom „zaomanoval“ v prezidentskom paláci. Vraj dajte od neho ruky preč a iné svalnaté reči sa vyhrnuli z vetchého tela bábušky Vangy. Na dôvažok kráľ slovenských hitparád sprisahaneckých teórií Vagovič označil Dannyho Kollara za extrémistu ukrývajúceho sa v zahraničí.
Falošný moralizátor je podľa mojej mienky človek, čo najprv tancuje na hrobe Jána Kuciaka čardáše, odzemky, karičky a break dance a potom odíde z Aktualít, pretože sa s ďalším degešom Bárdym poháda o peniaze utŕžené z predaja všetkých konšpiračných pamfletov, čo popísali o nebohom kolegovi.
Falošný moralizátor je podľa mojej mienky človek, čo tri roky verne slúžil režimom šialenca z Trnavy, duchovne neduživého Hegera a progresívneho mandarína Ódora. Má až po koreň hnedý nos, pretože sa nadžgal do rití Lipšica, Hamrana, Daňka, Záleskej, Klimenta a celému gangu čuríll napriek tomu, že aj pri svojej intelektuálnej anémii vedel, ako brutálne porušujú Európsky dohovor o ľudských právach, ústavu, zákony a šliapu po ľudskej dôstojnosti; viď primerane rozhodnutia ÚS SR aj ESĽP. (Viac o tomto aspekte počínania baby Vangy píšem aj v pripravovanej knihe o Lipšicovi.)
Falošný moralizátor je podľa mojej mienky človek, čo do propagačnej brožúrky vydávanej za knihu prepíše všetky neoverené, pokrútené a manipulatívne kydy čuríll a ich krstných otcov Lipšica a Kubinu, čo si v Dentonse vytvorili finančne obzvlášť výnosný program pasenia prominentných multifunkčných kajúcnikov.
Falošný moralizátor je podľa mojej mienky človek, čo sa večne túli v náručí nejakých žandárov a prokurátorov a z tohto útulného objatia vrieska na ostatných, že sú extrémisti.
Extrémista je podľa mojej mienky človek, čo podporoval režim, ktorý sa usiloval umlčať nielen Dannyho Kollara, ale aj množstvo iných ľudí s nepohodlnými názormi. Tým človekom je slovenská baba Vanga alias Vagovič. Je to nebezpečný človek. Ak sa po voľbách alebo majdane dostanú k moci sily, akým len v nedávnej minulosti slúžil, opäť bude ich hlasnou trúbou. Bude znova verejne volať po trestnoprávnom aj mediálnom lynčovaní, vypínaní a rušení webov, umlčiavaní nepohodlných a zatváraní s cieľom vykresať z ľudskej trosky kajúcnika.
Vagovič je trtko z majera na pohľadanie. Trtkov máme tendenciu podceňovať. Nerobme to. Buďme bdelí a namierme naňho reflektor vždy, keď si otvorí zobák plný inkvizičného škriekania. Aj Himmler, Goebbels či Dzeržinskij vyzerali ako trtkovia a všetci vieme, čo sa z nich vykľulo. Trtkovia majú totiž jednu zvláštnu vlastnosť: stávajú sa z nich najodpornejší himmlerovia, goebbelsovia a dzeržinskí.
Slovenská baba Vanga alias Vagovič nazval falošnými moralizátormi všetkých kritikov mladíčka Omaníka, čo si insitným gestom „zaomanoval“ v prezidentskom paláci. Vraj dajte od neho ruky preč a iné svalnaté reči sa vyhrnuli z vetchého tela bábušky Vangy. Na dôvažok kráľ slovenských hitparád sprisahaneckých teórií Vagovič označil Dannyho Kollara za extrémistu ukrývajúceho sa v zahraničí.
Falošný moralizátor je podľa mojej mienky človek, čo najprv tancuje na hrobe Jána Kuciaka čardáše, odzemky, karičky a break dance a potom odíde z Aktualít, pretože sa s ďalším degešom Bárdym poháda o peniaze utŕžené z predaja všetkých konšpiračných pamfletov, čo popísali o nebohom kolegovi.
Falošný moralizátor je podľa mojej mienky človek, čo tri roky verne slúžil režimom šialenca z Trnavy, duchovne neduživého Hegera a progresívneho mandarína Ódora. Má až po koreň hnedý nos, pretože sa nadžgal do rití Lipšica, Hamrana, Daňka, Záleskej, Klimenta a celému gangu čuríll napriek tomu, že aj pri svojej intelektuálnej anémii vedel, ako brutálne porušujú Európsky dohovor o ľudských právach, ústavu, zákony a šliapu po ľudskej dôstojnosti; viď primerane rozhodnutia ÚS SR aj ESĽP. (Viac o tomto aspekte počínania baby Vangy píšem aj v pripravovanej knihe o Lipšicovi.)
Falošný moralizátor je podľa mojej mienky človek, čo do propagačnej brožúrky vydávanej za knihu prepíše všetky neoverené, pokrútené a manipulatívne kydy čuríll a ich krstných otcov Lipšica a Kubinu, čo si v Dentonse vytvorili finančne obzvlášť výnosný program pasenia prominentných multifunkčných kajúcnikov.
Falošný moralizátor je podľa mojej mienky človek, čo sa večne túli v náručí nejakých žandárov a prokurátorov a z tohto útulného objatia vrieska na ostatných, že sú extrémisti.
Extrémista je podľa mojej mienky človek, čo podporoval režim, ktorý sa usiloval umlčať nielen Dannyho Kollara, ale aj množstvo iných ľudí s nepohodlnými názormi. Tým človekom je slovenská baba Vanga alias Vagovič. Je to nebezpečný človek. Ak sa po voľbách alebo majdane dostanú k moci sily, akým len v nedávnej minulosti slúžil, opäť bude ich hlasnou trúbou. Bude znova verejne volať po trestnoprávnom aj mediálnom lynčovaní, vypínaní a rušení webov, umlčiavaní nepohodlných a zatváraní s cieľom vykresať z ľudskej trosky kajúcnika.
Vagovič je trtko z majera na pohľadanie. Trtkov máme tendenciu podceňovať. Nerobme to. Buďme bdelí a namierme naňho reflektor vždy, keď si otvorí zobák plný inkvizičného škriekania. Aj Himmler, Goebbels či Dzeržinskij vyzerali ako trtkovia a všetci vieme, čo sa z nich vykľulo. Trtkovia majú totiž jednu zvláštnu vlastnosť: stávajú sa z nich najodpornejší himmlerovia, goebbelsovia a dzeržinskí.
👍562👏62❤19💯12👌1