TRAMPOTY VLÁDNEJ KOALÍCE

Problém Národnej koalície zrejme nemá priamočiare riešenie. Predstavme si, že by Smer a Hlas vyšli v ústrety Rudolfovi Huliakovi a súhlasili by s vymenovaním jeho kandidáta za ministra životného prostredia. Ako by sa zachovali SNS a Tomáš Taraba? Koalícia by zrejme mala namiesto troch až siedmich nespokojných poslancov.

Ak má prísť riešenie z tejto strany, musia dosiahnuť kompromis Andrej Danko a Rudolf Huliak. Možno by sa dal tento problém vyriešiť pridelením inej chrumkavej sinekúry NK. Čo by to mohlo/malo byť? Netuším.

Ako je už jasné niekoľko týždňov, problémom nie je len NK, ale aj poslanecký klub Hlasu, menovite Samuel Migaľ. Netuším, kto to je, vraj donedávna jojkal v akomsi televízore.

Nie je jasné, či Hlas dokáže upratať Samuela Migaľa. Ak sa poslanec rozhodne robiť samostatnú politiku, nikto mu v tom nebude schopný zabrániť. Aj jemu môžu ponúknuť nejaký post mimo parlamentu a vymeniť ho za náhradníka. Vychádzajme však z toho, že Samuel Migaľ sa mandátu nevzdá a bude ho vykonávať natoľko autonómnym spôsobom, že s ním jednoducho koalícia nebude môcť rátať. Čo potom?

Predčasné voľby. Lenže kto chce v súčasnosti predčasné voľby? Domnievam sa, že na ich vypísanie by sa nenašlo 90 hlasov prinajmenšom najbližších šesť mesiacov. Dajme tomu, že Smer aj PS sa cítia dostatočne sebavedomo na to, aby si trúfli ísť do volieb, bárs aj hneď zajtra. Spolu by mali 75 hlasov. Na vypísanie predčasných volieb by potrebovali ďalších 15.

Kto by ich dodal? Hlas? Možno. SNS, SaS, KDH a šialenec z Trnavy majú množstvo dôvodov obávať sa o výsledok. Preto by prinajmenšom niekoľko mesiacov otáľali a hrali by sa (SaS a KDH) na zostavovanie nejakej alternatívnej parlamentnej väčšiny v spolupráci s prípadnými dezertérmi z Hlasu.

Neistote sa dá predísť spojením niektorého hlasovania s vyslovením dôvery vláde. Samuel Migaľ aj NK zahlasujú za, bude potvrdená parlamentná väčšina a prinajmenšom opticky bude problém zaretušovaný. Lenže hneď v januári sa situácia môže vrátiť naspäť do starých koľají, Národná Koalícia aj Samuel Migaľ budú strečkovať.

A potom čo? Ak by som bol v koži PS, určite by som Smeru nehádzal záchranné koleso dohodou o predčasných voľbách. Naopak, nechal by som koalíciu dusiť sa vo vlastnej šťave. Na Facebooku by stačilo uverejňovať zostrihy škriepok SNS s NK, disidentských vyjadrení Samuela Migaľa a jalových vyhlásení straníckych lídrov po bezvýsledných koaličných radách.

Čím dlhšie by takýto stav trval, tým viac by boli znechutení voliči súčasnej vládnej koalície. Z toho by profitovali predovšetkým PS, Republika a teoreticky aj Demokrati. V takom prípade by sa Robert Fico asi usiloval čo najrýchlejšie zbaviť vládneho chomúta a zodpovednosť za politický chaos by zrejme zavesil na krk Petrovi Pellegrinimu. (Nebolo by to však jednoduché.) Prezident by si mohol po vzore Zuzany Čaputovej postaviť svoju vládu. Aj táto alternatíva je možná, avšak aj s ňou je spojených množstvo neznámych a neistôt.

V každom prípade súčasná dynamika vzťahov v koalícii je dlhodobo neudržateľná. Dá sa riešiť, ale zatiaľ to vyzerá biedne. Uvidíme.

KEĎ MEDIÁLNA PINDA NAHÁŇA S DRÄGEROM ANDREJA DANKA

Dialóg prvý:
„Dobrý deň, pani prezidentka Čaputová, mám len jednu otázku.“
„Nech sa páči, pán redaktor.“
„Všimol som si, že dnes ste si pomýlili elektráreň Vojany s Vodným dielom Gabčíkovo. Tak mi zišlo na um, či ste to včera večer vy a Jurko neprehnali s popíjaním pri sviečkach. Keďže mám so sebou ako na zavolanie v aktovke dräger, boli by ste ochotná fúknuť?“
„Prosím?!“

Dialóg druhý:
„Dobrý deň, pán Sulík, môžem na slovíčko?“
„Nech sa páči, pani redaktorka.“
„No, viete, mám so sebou v kabelke manikúru a v nej nožničky.“
„A? Pokojne si upravte nechty, mne to neprekáža.“
„No, viete, som si tak pomyslela... Všimla som si, že dnes máte opäť akési rozšírené zrenice, reku či by som si nemohla odstrihnúť pár vašich vlasov a poslať ich na testovanie, ako často ste v ostatnom čase fúkali. Smiem?“
„Nebuďte drzá!“

Samozrejme, tieto dialógy sa nikdy neuskutočnili, ale len tak pre srandu králikov som si predstavil, čo by po nich nasledovalo, pretože som dnes vďaka pani Mimi Šramovej zachytil, že po parlamente naháňala s drägrom, mikrofónom a kameramanom v pätách akási novinárska pinda podpredsedu NR SR Andreja Danka.

V prípade prvého fiktívneho dialógu by nepochybne zaznel unisono škrekot bielych vrán a iného opereného tvrostva o neúcte k hlave štátu, určite by sme si vypočuli aj pobúrené lekcie na tému mizogýnov medzi nami a o neslušnosti vôbec.

V prípade druhého fiktívneho rozhovoru by zase cool woke Dírer a spriaznení jedinci prišli s argumentáciou, že čo je vlastné zlé na rekreačnom kokaínovom večierku a, vôbec, čo je koho do toho, čím si pudruje sliznice a stimuluje mozog šéfkuchár opozície.

Samozrejme, na adresu tej pindy z televízora, čo naháňala s drägrom Andreja Danka, si žiaden progresívny alebo podobne postihnutý kolega nedovolí utrúsiť ani mäkké f. Naopak, pochvalne ju poťapkajú po vymetenej hlávke, lebo to celé dobre zahrala a narafičila.

Výkon hodný novinárskej ceny roka, čo poviete?

Domnievam sa, že je oprávnené drblinám z médií hlavného prúdu občas nadaď ako sviniam do hranta.

ODKAZ VYHYNUTÉMU HLAVNÉMU PRÚDU: STE BANDA PIČÚZOV

Fascinuje ma pokrytectvo propagandistov s krycou legendou novinárov. Všetci sa zavzdušňujú, že po viac ako ročnom bombardovaní napalmom lží, demagógie a manipulácií si im dovolil premiér otvorene povedať, aby, doriti (!), konečne prestali klamať.

Zasnívaná Bejátka, jeliman Deliman, intelektuálne anemický Behúl, myšlienkou neoplodnený Pataj a spolu s nimi rovnako poznačený poslanec Migaľ sa blazeovane kúpu v pocite morálnej nadradenosti, lebo Robert Fico verejne použil v súvislosti s ich produkciou meno análneho otvoru, čo, mimochodom, sedí ako riť na šerbli z hľadiska formy aj obsahu.

Rovnako sa kedysi české mediálne primadony zavzdušňovali, keď prezident Miloš Zeman v Hovoroch z Lán oprávnene povedal, že vtedajšia vládna väčšina skurvila akýsi zákon.

A čo? So what? I što slučilos?

Sú situácie, ktoré si vyžadujú aj expresívne výrazy. Ani premiér Fico, ani prezident Zeman sa nevyjadrujú podobným slovníkom konštantne. Naopak, používajú ostré slová ako korenie v správnom čase a na správnom mieste.

A preto hovorím, že nastal čas povedať propagandistom vyhynutého hlavného prúdu nahlas a jednoznačne: ste pičúzi a sami o tom denne vyrábate tony materiálnych dôkazov. Dohovoril som!

ĎALŠÍ DÔKAZ AKO KLAMÚ: PRUŠOVÁ PRETÓDOVALA TÓDOVÚ

Veronika Prušová je Monika Tódová 2.0. Tiež pracuje v tlačovom orgáne Miškovej strany. Hlavnou náplňou práce druhej inkarnácie Tódovej je pokračovať v odkaze manželky Pamely Záleskej, teda v manipulovaní verejnej mienky v neprospech vybraných obvinených a ovplyvňovaní súdov v procese rozhodovania o vine a treste týchto osôb.

Prušová napísala strašný kydák o priebehu hlavného pojednávania vo veci obžalovaného bývalého štátneho tajomníka Radka Kuruca. Musela, pretože obžaloba jakobína Ondreja Repu sa v priebehu súdneho konania rozpadla ako domček poskladaný z falošných kariet.

Prušovej článok bol natoľko manipulatívny, až by to mohlo vyvolať žiarlivosť jej tútorky a učiteľky, pretože Prušovej sa podarilo pretódovať Tódovú. A to nie je maličkosť. V tlačovom orgáne Miškovej strany by predvedený výkon mohol posilniť Veronikinu reputáciu na úkor Monikinho dosiaľ nespochybniteľného prvenstva v disciplíne mediálneho lynčovania, manipulovania a klamania na objednávku. Ako vieme, Monika je neobyčajne egocentrická. Ktovie, či Veronike za to nevyškriabe oči.

Prušová v spomínanom pamflete obvinila obhajobu Radka Kuruca z toho, že vopred pripravila svedka Daniela Čecha na nepravdivú výpoveď v prospech obžalovaného. Dokonca si dovolila tvrdiť, že „ako naučené vyzeralo“ vyjadrenie svedka Daniela Čecha o tom, že zdivené čurilly sa ho pokúšali nahovárať na krivú výpoveď proti Radkovi Kurucovi.

Nenapísala to v komentári, ona to nakydala do spravodajstva. Vážené dámy, vážení páni, toto je mediálno-justičný puč, pretože ak prostoduchá Prušová nemá materiálne dôkazy o tom, že Daniela Čecha, vypovedajúceho pod prísahou, tieto slová niekto naučil, tak bohapusto klame. A nielen to. Ona sa usiluje ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu vytvoriť dojem, že Radko Kuruc je vinný. Veď ak by vinný nebol, tak by ho predsa obhajcovia neučili klamať. Presne taká je logika za jej manipulatívnym článkom. Druhá inkarnácia Tódovej vytvára predpolie aktivistickej špecializovanej justícii na to, aby zmietla výpoveď svedka Daniela Čecha zo stola okrídlenou formulkou, že „súd mu neuveril“.

Prušová v texte dokonca tvrdila, že pred začiatkom pojednávania sa svedok Daniel Čech žoviálne rozprával s obhajcom Radka Kuruca, aj keď svedkovia videli pravý opak. Žiadne žoviálnosti sa nekonali. Naopak, obhajca obžalovaného David Lindtner sa len pozdravil s kajúcnikom Františkom Imreczem a o tom manipulátorka Prušová netaktne pomlčala.

Niet preto divu, že obhajca David Lindtner podal podľa § 249 ods. 3 Trestného poriadku návrh, aby súd vylúčil propagandistku Prušovú z hlavného pojednávania v tejto trestnej veci a aby jej bol súčasne postupom podľa § 251 ods. 2 Trestného poriadku pod hrozbou poriadkovej pokuty uložený zákaz uverejňovať o priebehu hlavného pojednávania lživé skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky a pravdu skresľujúce vyjadrenia.

Vzhľadom na to, že v tejto trestnej veci rozhoduje senát Špecializovaného trestného súdu na čele s progresívnym aktivistom Jánom Hrubalom, bol by zázrak, ak by došlo k zaslúženému vypoklonkovaniu druhej inkarnácie Tódovej z pojednávacej miestnosti. Iba žeby motyka vystrelila.

NOVÝ DÔKAZ AKO KLAMÚ V STAVE ŤAŽKÝCH ABSTINENČNÝCH PRÍZNAKOV

V tlačovom orgáne Miškovej strany sa opäť vydali na trip ezoterického veštenia, čo, ako býva konštantným zvykom, vydávajú za fakty. Titulok ich upchatého informačného filtra hlása, že “O Slovensku by nemal rozhodovať alkohol“. K tomu fotka Andreja Danka v pozadí s Robertom Ficom. A hneď v prvej vete skutkové tvrdenie: „Pijú a vládnu.“

Kým sa dostaneme k podstate veci, dovolil by som si súdruhom kroniky dúhových zvestí pripomenúť, že Mr. Churchill aj súdruh Stalin slopali celú kariéru – existuje o tom nepreberné množstvo historických záznamov a svedectiev –, avšak aj napriek tomu vyhrali vojnu nad abstinentom a vegetariánom Hitlerom.

Tiež si dovoľujem deťom dúhy pripomenúť, že keď sa v kabinete premiérky Radičovej denne stiahli dve fľaše vodky a vyhúlil kartón cigariet, nikto si nedovolil ani ceknúť. Zrejme preto, lebo poniektorí škrabáci na úrade slopali s pani veľkomožnou.

Netvrdím, že Fico a Danko nepijú. Možno pijú, ale tvrdenie, že popíjanie alkoholu má negatívny vplyv na výkon moci, je potrebné podporiť materiálnymi dôkazmi.

K samotnej podstate spochybneného textu niekoľko poznámok.

Po prvé, tlačový orgán sa tvári, že ide o noviny a ešte aj za to pýta od ľudí lóve. Preto sa očakáva, že bude vychádzať len z overených faktov. Neponúkajú žiadne dôkazy o tom, že Ficovo kritizované vystúpenie po schválení rozpočtu bolo pod vplyvom alkoholu alebo že Danko vedie schôdze v stave ebriety. Pomáhajú si len vetchými slovnými barličkami. Napríklad: Danko odmietol fúkať do Törökovej drägera; Fico ukázal prostredník. Fotografické dôkazy dokumentujú, že Fico neukázal prostredník, ale pomáhal si ukazovákom v polemike s klubom šialenca z Trnavy. Töröková je histriónsky exhibicionista, nie orgán s oprávnením testovať požívanie alkoholu.

Po druhé, chápem, že Miškov tlačový orgán bojuje o získanie moci. Už riadili dvoch prezidentov Kisku a Čaputovú. Čiastočne riadili Matovičovu vládu a mali úplne pod kontrolou vlády Hegera a Ódora. Žoldnierom propagandy sa podarilo priamo riadiť vrchného žandára Hamrana, pripečeného riaditeľa NAKA Daňka a mali pod kontrolou senáty Klimenta a Záleskej. Do veľkej miery riadili šéfa špeciálnej prokuratúry Lipšica a jeho poskokov Kysela, Repu, Šúreka. Tódová riadila kajúcnika Slobodníka. O toto všetko prišli. Preto je prirodzené, že sa zo všetkých síl usilujú získať naspäť hračku moci. Moc je droga omnoho potentnejšia ako alkohol.

Po tretie, v nadväznosti na predchádzajúci bod konštatujem, že žoldnieri propagandy sa ocitli v stave ťažkých abstinenčných príznakov, čomu nevyhnutne zodpovedá aj charakter ich konania. Človek odpojený od zdroja slasti takisto vidí živých drakov, trpaslíkov s dlhými bradami a niekedy aj gigantické chrobáky a nadrozmerné biele myši a presviedča celé okolie, že halucinácie sú reálne. Rovnako ako nájomní žoldnieri propagandy sa dopúšťa skutkových tvrdení nemajúcich základ v realite. Ak chcú hlásne trúby tvrdiť, že vláda vládne pod vplyvom, mali by najprv sami vytriezvieť a potom podporiť svoje skutkové tvrdenia materiálnymi dôkazmi.

DANKO VERZUS MIGAĽ

Andrej Danko 😏🫣🤣

ČURILLY NEJDÚ DO VÄZBY. NEROBME PANIKU!

Dve čurilly nejdú do väzby, rozhodol súd. A už sledujem na časti internetov vlnu sklamania a na inej časti internetov chorály plesania. Slovom celé zle.

Vysvetlím! Teda pokúsim sa vysvetliť skôr, ako ma zabijú obe časti internetov.

Na základe toho, čo viem o činnosti čuríll z osobných skúseností, privátnych zistení aj oficiálnych dokumentov, dovoľujem si konštatovať, že ich spôsob vykonávania práce na úsekoch vyšetrovania a operatívno-pátracej činnosti nemá miesto v demokratickom právnom štáte. O nezákonných a odpudivých praktikách čuríll som na stránke Ďateľ písal o desaťročie skôr, ako sa ich mená stali dedičstvom slovenskej pop kultúry.

Môžem však na základe toho tvrdiť, že sú vinní zo všetkého, čo je im kladené za vinu? Nie, nemôžem, pretože o tom môže rozhodnúť len a jedine nezávislý súd.

A zájdem ešte o jeden krok ďalej. Ak by aj v budúcnosti súd čurilly v plnom rozsahu oslobodil, budem naďalej trvať na tom, že ich spôsob policajnej práce nemal nič spoločné so zákonným uplatňovaním trestného práva. Byť trestnoprávne nevinný a robiť policajnú prácu v zmysle zákonných predpisov sú dve rozdielne veci. O tom potom, ako hovorí klasik

Azda je nosením dreva do lesa opakovanie známeho faktu, že rozhodovanie o väzbe nie je meritórnym rozhodnutím o vine. Z toho jasne vyplýva, že nevzatie do väzby dvoch čuríll neznamená, že sú nevinné alebo vinné. Znamená to len toľko, že budú naďalej stíhané na slobode.

Kľúčom k správnemu uchopeniu aktuálnej situácie je pochopenie nasledovnej zásady: Osobnú slobodu jednotlivca v prípravnom konaní trestnom je možné obmedziť len zo zákonných dôvodov, len na nevyhnutne dlhý čas a len v nevyhnutnom rozsahu. Ak je to možné, je absolútnym imperatívom nahradiť väzbu miernejším opatreniami, ako je napríklad nosenie elektronického monitorovacieho náramku, dohľad mediačného úradníka a tak ďalej a tak podobne.

Nepoznám detaily spisu dvoch do väzby nevzatých čuríll. A už vôbec neviem, ako prebiehalo neverejné zasadnutie súdu vo veci väzby. Ak však sudca rozhodol zákonne (aspoň predbežne vychádzajme z tohto predpokladu), tak je všetko v najlepšom poriadku. To neznamená, že ak sa obaja obvinení dopustili trestnej činnosti, obídu bez trestu.

Prečo to všetko píšem?

Ľudkovia, pamätáte sa, keď pripečená Sabová, brutálna Pamela a ďalší podobne postihnutí špecialisti z Pezinka brali do väzby hlava-nehlava každého, na koho ukázali prstom inkvizítori z úradu Matovičovho Himmlera Lipšica? Pamätáte sa na to, ako im sekundovali na najvyššom súde Kliment so Štiftom? Pamätáte sa na tie následné rozhodnutia ústavného súdu o masívnom porušovaní základných práv, ľudských práv a ústavných práv väzobne stíhaných osôb? Pamätáte sa na to, že umierali ľudia vo väzbe?

Viem, pamätáte.

A preto viem, že pochopíte, keď apelujem na to, aby sme rešpektovali rozhodnutia súdov. Ak sú zákonné. Predpokladám, že v prípade dvoch čuríll prokurátor podá sťažnosť a o veci bude rozhodovať nadriadený súd. Možno zistí pochybenie prvostupňového súdu. A preto hovorím, počkajme a uvidíme. Ak bolo dnešné rozhodnutie súdu nezákonné, čoskoro sa to dozvieme.

Hlavne nerobme paniku a nemajme krvavé oči.

TUCKER CARLSON A SERGEJ LAVROV
https://tuckercarlson.com/lavrov

ODPORÚČAM DO VAŠEJ POZORNOSTI

Pani Eliška Marušáková je viceprezidentkou Asociácie na ochranu práv pacientov SR a podľa mojej mienky vie, o čom hovorí.

https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=10235739273691677&id=1513370076&rdid=5O2j7DhB733lafRm#

POZOR NA VÝVOJ V RUMUNSKU, MÔŽE SA OPAKOVAŤ AJ U NÁS

Ústavný súd v Rumunsku rozhodol o zrušení výsledkov prvého kola prezidentských volieb, ktoré vyhral Calin Georgescu. Výsledky údajne ovplyvnila Rusmi sponzorovaná kampaň predovšetkým na TikToku a Telegrame. Rumunskí ústavní sudcovia rozhodnutie opreli o zistenia spravodajských služieb.

Proti Calinovi Georgescuovi sa okrem spravodajských informácií vyťahuje tvrdenie, že v prieskumoch verejnej mienky pred prvým kolom mu agentúry merali len okolo päť percent.

Je potrebné vedieť, že Calin Georgescu v kampani hovoril o tom, že Rumunsko má byť neutrálne. To je kľúčový politický moment volieb.

Aj by sme sa mohli vykašľať na to, čo sa deje v Rumunsku, ak by nešlo o členský štát EÚ a NATO. To, čo sa vyskúša na takzvanom východnom krídle, sa časom môže preniesť aj do strednej Európy. Preto si musíme rumunskú kauzu rozobrať aspoň v hrubých rysoch.

Začnime prieskumami verejnej mienky. Všetci dobre vieme, ako to u nás funguje. Agentúry merajú a ľudia rozhodujú. Často diametrálne odlišne. Obávam sa, že pri brehoch Čierneho mora sú manipulácie ešte výraznejšie.

Ústavný súd v Rumunsku nevykonal žiadne dokazovanie. Zistenia tajných služieb prijal ako fakt. Bez akýchkoľvek pochybností si osvojil tvrdenie, že výsledky prvého kola prezidentských volieb ovplyvnila aktivita 25 000 „podozrivých“ účtov podporujúcich na sociálnych sieťach Georgescuov naratív. Vraj účty boli platené v rozpore so zákonom, a preto boli aj výsledky volieb neregulárne.

Keďže ústavný súd rozhodol bez náležitého dokazovania a prijal zistenia tajných služieb za fakty, o prvom kole prezidentských volieb vlastne nerozhodli rumunskí voliči, ale rumunskí špióni. Demokracia ako za Ceaucescua. Rozhodnutie ústavných sudcov označila za „ilegálne, nemorálne a nedemokratické“ aj liberálka Elena Lasconi, ktorá skončila v prvom kole na druhom mieste.

Pripusťme, že účty na TikToku financovala Moskva a riadili ich kádroví príslušníci SVR, FSB a GRU. Moja odpoveď je: No a čo?!

Po prvé, myslia si ústavní sudcovia, že bežní Rumuni sú nesvojprávni a nechajú sa len tak, bez hlbšieho zváženia ovplyvniť akýmikoľvek naratívmi propagovanými na sociálnych sieťach, nech ich už financuje ktokoľvek?

Po druhé, ako je možné v súčasnom technologickom svete zabrániť tomu, aby neboli voľby v akomkoľvek štáte ovplyvňované prostredníctvom neprehľadných účtov na sociálnych sieťach? Budú sa v takých prípadoch opakovať voľby až dovtedy, kým nevyhrá „správny“ kandidát? Alebo sa jednoducho vypnú určité elektronické platformy a webstránky a ostanú zapnuté len také, kde sa šíria „prípustné“ naratívy?

Po tretie, všetci dobre vieme, že USA financujú v celej Európe organizácie tretieho sektora a dokonca aj médiá s cieľom dlhodobo, systematicky a nielen pred voľbami šíriť naratívy liberálneho internacionalizmu. Budeme v EÚ vypínať v záujme férového vedenia politického boja aj tieto platformy?

Geopolitický súboj v informačnej doméne nie je žiadnou novinkou. Stačí poznať dejiny studenej vojny, napríklad. Novinkou je však rušenie výsledkov volieb len preto, lebo pár sudcov uverí špiónom, že ľudia sú hlúpi a volia v rozpore so svojím presvedčením.

SÝRIA

Všetko nasvedčuje tomu, že v Sýrii padol režim a skončilo sa polstoročie vlády rodiny Asadovcov nad ťažko skúšanou krajinou. V súčasnosti existuje viac otáznikov ako odpovedí a mnohé sa vyjasní až oveľa neskôr, keď sa usadí prach.

V tejto chvíli je potrebné položiť si dve otázky. 1. Ako je možné, že režim sa zrútil tak náhle po nástupe islamistických síl zo severu a vzbúrencov z juhu? 2. Ako bude vyzerať Sýria v najbližších dňoch, týždňoch, mesiacoch a rokoch?

Režim v Damasku bol závislý od vojenskej podpory Ruska, Iránu a Iránom podporovaných šiitskych síl, ako sú libanonský Hizballáh a niektoré iracké milície. Rusko, Irán a Hizballáh sú aktuálne preťažené inými prioritami. Moskva Ukrajinou. Teherán Izraelom. A Hizballáh tiež Izraelom. Bez dostatočnej podpory týchto hráčov nemal Asadov režim veľké nádeje na úspech. Naopak, Tureckom podporovaní islamisti zo severu a niektorými štátmi Perzského zálivu podporovaní rebeli z juhu Sýrie boli schopní využiť vzniknuté vákuum a poraziť zdecimovanú vládnu armádu.

V Sýrii sa zrejme už v tejto chvíli začína nová vojna, aj keď je možno menej viditeľná. Turecko nedovolí, aby si Kurdi na severe Sýrie vydobyli autonómiu, a preto bude podporovať islamistov v ťažení proti ich silám. Kurdi budú, samozrejme, vyvíjať protitlak. Najmä Spojené arabské emiráty, ale aj Saudská Arábia či Jordánsko si zase nebudú priať, aby sa stali sýrski isamisti príkladom pre ich domáce nespokojné politické a radikálne náboženské sily, a preto budú podporovať sekulárnejšie milície z juhu Sýrie. Irán sa síce bude venovať predovšetkým Izraelu, ale určite aspoň čiastočne zachová podporu šiitským a alavitským milíciám.

Do hry sa navyše opäť môže vrátiť Islamský štát. Tureckom podporovaní islamisti už údajne vyprázdnili viaceré väznice. Spolu s politickými väzňami s najväčšou pravdepodobnosťou prepustili aj bojovníkov Islamského štátu.

Slovom Sýria je a ostane sektársky rozdelenou krajinou a priestorom regionálneho geopolitického súperenia medzi Tureckom, Iránom a štátmi Perzského zálivu. Samozrejme, ak by mala nestabilita v Sýrii ohrozovať Izrael, je nepochybné, že Jeruzalem/Tel Aviv použije svoje vzdušné sily, čo ešte viac skomplikuje už aj tak zložitú a výbušnú situáciu.

Predchádzajúce riadky nie sú komplexnou analýzou problému, len náčrtom viacerých línií možného vývoja a uvažovania. V každom prípade je zrejmé, že situácia je mimoriadne komplikovaná a je prinajmenšom otázne, či konkurenčné frakcie a sekty budú schopné namiesto používania zbraní pristúpiť k triezvemu mierovému politickému usporiadaniu Sýrie.

RUDOLF HULIAK SA USVEDČIL Z KLIENTELIZMU A DILETANTIZMU

Priložené video ste už videli pravdepodobne viacerí. Podľa mojej mienky ide o ďalší z takmer nekonečného radu dôkazov o tom, že Rudolf Huliak je tretím najväčším omylom slovenskej politiky. Prvým je šialenec z Trnavy a druhým Miško, tí sú neprekonateľní, avšak Rudolf Huliak je v tesnom závese.

K priloženému videu si dovoľujem pripojiť dve poznámky.

Po prvé, Rudolf Huliak sa otvorene priznal ku klientelizmu a ešte je na to hrdý. Nie je podstatné, že vymáhal pohľadávku v prospech JUDr. Michala Miškoviča, dvorného advokáta šialenca z Trnavy a mentálne anemického Hegera. To je len povestná čerešnička na skysnutej šľahačke. Podstatná je predovšetkým okolnosť, že Rudolf Huliak na požiadanie JUDr. Miškoviča telefonoval riaditeľovi Slovenského pozemkového fondu a žiadal ho, aby sa s advokátom mimosúdne dohodol na vyplatení pohľadávok. Ak však pozemkový fond vedie právny spor o pohľadávky šialencovho advokáta, zrejme na to existuje dôvod. A ak pán Huliak žiada riaditeľa fondu, aby sa poza búčky dohodol, smrdí to klientelizmom a azda aj podozrením z korupcie.

Po druhé, vo videu sa opäť hovorí o konzumovaní jogurtu s Jaroslavom Švejkom Naďom na miestnom úrade v Očovej. Nie je na škodu, ak sa vedia politici z opačných strán barikády civilizovane pozhovárať. Prečo nie? Avšak to, čo sa udialo pri jogurte v kancelárii richtára Huliaka, bol jeden veľký diletantizmus. Rudolf Huliak totiž viedol rozhovor absolútne nevhodným spôsobom. Ako obyčajne neovládol svoj temperament a porozprával veci z kuchyne koalície, ktoré neskôr Naď, inak tiež nie najostrejšia ceruzka v peračníku, zneužil v propagandistickom zápase na sociálnych sieťach. Ak s prepáčením preští Huliaka nie veľmi bystrý Naď, kto už potom nevyzametá s predsedom Národnej koalície podlahu?

Rudolf Huliak vyrobil sám proti sebe materiálne dôkazy o tom, že (i) z hľadiska vybavovania pohľadávok sa z právneho hľadiska pohybuje na veľmi tenkom ľade; (ii) je politicky neobratný, ťarbavý medveď, bez schopnosti predvídať dôsledky svojich činov a slov.

TÓDOVÁ & SPOL. SA K OBČANOVI BOMBICOVI SPRÁVAJÚ AKO NACISTI

Danny Kollar občianskym menom Daniel Bombic sa domohol na súde vydania neodkladného opatrenia. Rozhodnutie zakazuje tlačovému orgánu Miškovej strany až do meritórneho rozhodnutia súdu v trestných veciach menovaného používať na jeho adresu určité výrazy a slovné spojenia. Tlačový orgán na to zareagoval útokom na troch frontoch. Proti občanovi Bombicovi, proti jeho advokátovi JUDr. Davidovi Lindtnerovi a proti sudkyni Viere Hadrbulcovej.

Neodkladné opatrenie bolo súdom vydané okrem iného aj preto, lebo referovanie propagandistov o Dannym Kollarovi nielenže nerešpektovalo prezumpciu neviny, ale mohlo aj negatívne ovplyvňovať priebeh trestných konaní vedených proti tomuto obvinenému.

Útok na občana Bombica: Z toho, čo píšu Miškovi žoldnieri, vyplýva zásadné poznanie. Sú totiž doslova pobúrení, že občan Bombic má rovnaké zákonné práva ako všetci ostatní občania Slovenskej republiky. Všimnime si, že vôbec nediskutujú o zákonnosti vydaného neodkladného opatrenia, lebo vedia, že by narazili na železobetónovú stenu. Pokúšajú sa však veľmi primitívne spochybniť, že aj osoba, s ktorou nesúhlasia a ktorú zjavne nenávidia, má nárok obhajovať svoje práva a dožadovať sa súdnej ochrany. Žoldnieri sa túto nehoráznosť usilujú zastierať vznešenými slovami o pravde, ale to ich ešte väčšmi usvedčuje z právneho nihilizmu. Prezrádzajú totiž, že to, čo vydávajú za pravdu, stojí nad zákonom a nad zákonným rozhodnutím súdu. A tá ich pravda nemá hodnotu a najmä stálosť ani len nevyvetraných telesných plynov uvoľnených počas skupinovej terapie v divadle Pavla Országha Hviezdoslava.

Útok na advokáta JUDr. Lindtnera: V skazkách progresívnych perohryzov je zlý aj advokát David Lindtner. Okrem iného aj preto, lebo bojovníci Woke & Cancel Culture frontu nedokážu rozlišovať medzi advokátom a klientom. Úlohou advokáta nie je súhlasiť alebo nesúhlasiť s činmi klienta, ale poskytovať mu právne služby v záujme ochrany jeho zákonných práv. Bodka. Ak útočia na doktora Lindtnera preto, lebo zastupuje klienta, tak vlastne občanovi Bombicovi upierajú právo na obhajobu. Nehovoriac o tom, že s Davidom Lindtnerom si vybavujú účty za to, že si dovolil robiť poradcu Robertovi Ficovi. Vo svete dúhového náboženstva je to zjavne smrteľný hriech proti nebinárnemu duchu nesvätému.

Útok na sudkyňu JUDr. Hadrbulcovú: Žiaľ, pani sudkyňa je v tomto prípade tak trochu ako Pilát v Kréde. Ak by bol zákonným sudcom v preberanej veci akýkoľvek iný sudca alebo akákoľvek iná sudkyňa, neovládaný hnev škrabákov by sa obrátil proti nemu/nej. Brutálnosť útoku Miškovej ideologickej polície a ich rozvášneného publika na Vieru Hadrbulcovú je preventívnym úderom proti každému predstaviteľovi justície, ktorý by sa v budúcnosti opovážil poskytnúť súdnu ochranu navrhovateľovi v spore s právnym nihilizmom zúrivých pamfletistov, ako sú Kostolný, tata Šimečka, Tódová, Leško, Prušová a iná šľachta dúhovej subkultúry.

Reakcia Miškovho tlačového orgánu na víťazstvo občana Bombica v malej bitke veľkej vojny proti právnemu nihilizmu je na mentálnej úrovni kŕdľa rozdráždených adolescentov. Každým slovom a každým činom dokazujú, že civilizovaná polemika, právny štát a súdna ochrana sú ich mysliam a srdciam rovnako cudzie, ako bola nacistickej duši cudzia úcta k negermánskym rasám.

AJ JUSTÍCIA NESIE ZODPOVEDNOSŤ ZA MEDIÁLNY TEROR

Domnievam sa, že nezvládnuté emócie v podobe adolescentných prejavov žoldnierov propagandy Miškovho tlačového orgánu si zaslúžia ešte päť poznámok.

Po prvé, médiá vyhynutého hlavného prúdu si v priebehu ostatných dvoch desaťročí zvykli na to, že súdy v absolútnej väčšine prípadov povyšovali slobodu prejavu nad akékoľvek iné práva, najmä nad právo na ochranu dobrého mena. Žoldnieri propagandy sú síce hlavnými vinníkmi aktuálneho mediálneho marazmu a nesú primárnu zodpovednosť za hlboký úpadok úrovne verejnej diskusie. Avšak svoj diel zodpovednosti za to nesie aj justícia, ktorá desaťročia krátkozrako a podľa mojej mienky aj protiústavne a protizákonne ustupovala mediálnemu teroru.

Po druhé, s ohľadom na povedané v prvom bode považujú žoldnieri propagandy za automatické, že súdy vždy rozhodujú v ich prospech. V prípade občana Daniela Bombica alias Dannyho Kollara nešlo ani len o vyhraný súdny spor, len o vydanie neodkladného opatrenia a reakcia bola taká intenzívna, akoby im bez anestézie rezali predkožky. Ako sa asi cítili poškodení, ktorí sa na súdoch márne domáhali svojich práv, pretože média poškodzovali ich dobré meno? Ako sa cítili, keď sa im na základe súdnych rozhodnutí rehotali do ksichtu Tódová, Baba Vanga alias Vagovič a iné plytké mozgy? Ak by všetci na súdne rozhodnutia reagovali rovnako ako stádo starého Šimečku, nevyhnutne by sme sa ocitli v stave občianskej vojny.

Po tretie, ak žoldnieri propagandy, čo sa ešte stále tvária ako novinári, nepochopia, že nielen politici, ale aj oni musia akceptovať určité zásady obmedzenia vlastnej moci, nikdy si nevyslúžia rešpekt spoločnosti. Možno ich bude adorovať dav rozvášnených dúhových mestských mancík, ale celospoločenské uznanie si nezaslúžia dovtedy, kým nepochopia, že právo posledného slova nesmú používať ako zbraň. Médiá, ak chcú, môžu mať vždy posledné slovo. A žoldnieri Miškovho tlačového orgánu a pridružených satelitov, ako sú SME a Aktuality, to neustále zneužívajú na ventilovanie svojich nezvládnutých emócií.

Po štvrté, médium sa od bežného občana komentujúceho spoločenské dianie líši tým, že s ohľadom na svoju silu nesie oveľa väčšie bremeno zodpovednosti. Úlohou médií je predovšetkým sprostredkovať verejnosti overené fakty. Už menej komentovať a úplne najmenej posudzovať. To, čo robia žoldnieri propagandy, je doslova obrátenou pyramídou žurnalistických priorít. V prvom rade posudzujú a odsudzujú, čím chtiac-nechtiac odkrývajú najtemnejšie zákutia svojich duší. Druhou najobľúbenejšou disciplínou je tendenčné a manipulatívne komentovanie udalostí a osôb. Posudzovanie, odsudzovanie a komentovanie robia navyše veľmi selektívnym spôsobom. Najprv svet rozdelia na diablov a anjelov a tomu zodpovedajú aj ich inkvizičné posudky a rozsudky. A až na treťom mieste ich priorít je suché sprostredkovanie faktov. Kým nezmenia hierarchiu žurnalistických priorít, nemôžu očakávať, že verejnosť bude rešpektovať a vážiť si ich prácu.

Po piate, Slovensko potrebuje ako soľ oveľa viac súdnych rozhodnutí zohľadňujúcich zákonné práva osôb poškodených pogromami a lynčmi žoldnierov propagandy. Ochrana dobrého mena a povesti nie je popretím slobody slova. Sloboda slova totiž nie je len právo, ale aj obrovská zodpovednosť. A zodpovednosť je v močiaroch vyhynutého hlavného prúdu neznámym pojmom.

SÝRIA, TURECKO, IZRAEL A GOLANSKÉ VÝŠINY

Priatelia, dlhšie som sa neozval, za čo sa ospravedlňujem. Na odmlku som mal dobrý dôvod. Dopisujem poslednú kapitolu knihy o Danielovi Lipšicovi. Nie je to ešte úplný koniec práce, ale je to nepochybne začiatok konca. Po dopísaní kapitoly bude potrebné stvoriť úvod a záver knihy a nasledovať budú bolestivé redakčné práce. V každom prípade som už pred cieľovou páskou a to je aj dôvod, prečo sa v ostatných dňoch venujem menej písaniu komentárov.

Dnešný komentár bude krátky a nebude o domácej politike, ale o Sýrii. Po páde režimu prezidenta Asada sa často objavuje názor, že z geopolitického hľadiska si v regióne najviac vylepšilo pozície Turecko. Podľa mojej mienky je to len čiastočná pravda.

Realite zodpovedá fakt, že turecká armáda kontroluje významnú časť severnej Sýrie v oblastiach s väčšinovým výskytom Kurdov. Tiež zodpovedá realite tvrdenie, že Tureckom podporovaná islamistická skupina Hajat Tahrír aš-Šám kontroluje približne pätinu územia od Allepa na severe po hlavné mesto Damask na juhu vrátane celého stredomorského pobrežia Sýrie. Zvyšok štátu však ovládajú iné frakcie, ktoré si budú nárokovať podiel na moci. Ak to nedostanú, boje sa rozhoria nanovo.

Menej sa zdôrazňuje, že pádom Damasku sa Izrael rýchlosťou svetla zmocnil celého územia Golanských výšin, dovtedy strážených mierovou misiou OSN. Golanské výšiny umožňujú ich držiteľovi strategickú kontrolu nad severným Izraelom, južným Libanonom, juhozápadnou Sýriou a severozápadným Jordánskom. Ak sa Izrael zmocnil Golanských výšin, nikdy viac sa tohto strategického teritória dobrovoľne nevzdá.

Ide o mimoriadne dôležitý fakt. Končí sa ním éra usporiadania vzťahov v tejto časti sveta platná od roku 1974 po ukončení jomkipurskej vojny z predchádzajúceho roku.

Od pádu režimu v Damasku uskutočnili izraelské vzdušné sily stovky útokov proti vojenským cieľom v Sýrii so zámerom, aby nepadli do rúk Tureckom podporovaných ozbrojencov z Hajat Tahrír aš-Šám a ďalším islamistom. Podľa dostupných správ Izrael zlikvidoval 90 percent strategických vojenských aktív Sýrie vrátane objektov obranného priemyslu.

Sýria ostáva aj po (zdanlivom?) ukončení internej vojny rozpadnutým štátom, rozdeleným medzi množstvo náboženských, kmeňových, etnických a politických frakcií. A bude aj naďalej hračkou v rukách Turecka, Izraela, Kataru, Spojených arabských emirátov, Iránu, USA, čiastočne Saudskej Arábie a Iraku.

NEFETUJE NÁHODOU RUDOLF HULIAK? ČI LEN HÚLI?

Tak som si vďaka pani Mimi Šramovej vypočul najnovší príhovor z auta pána poslanca Rudolfa Huliaka. A musel som si položiť otázku, či fetuje alebo len húli. Vysvetlím.

Rudolf Huliak sa na adresu národných síl, čím nespochybniteľne myslel SNS a Tomáša Tarabu, vyjadril, že boli a sú napojené na zločinecké skupiny. To fakt? A s kým bol na kandidátskej listine SNS v parlamentných voľbách 2023 Rudolf Huliak? S archanjelom Gabrielom? Svätým Šimečkom? Blahoslaveným Jogurtom Švejkom Naďom? Alebo z mäsa a kostí Dankom a Tarabom? Vtedy nevedel, že sú napojení na zločinecké skupiny? Alebo si to napojenie vymyslel až potom, ako sa definitívne znemožnil a skončil vo veľkej politike skôr, než začal?

Mimochodom, nech sa Rudolf Huliak pozrie, kto je a bol štatutárnym orgánom Národnej koalície a kto bol oficiálne aj neoficiálne hlavným sponzorom jeho strany pred voľbami 2023. Mali by sa na to pozrieť aj médiá i koaliční a opoziční partneri. Nechce sa mi zatiaľ robiť robotu namiesto nich.

Rudolf Huliak sa tiež nechal počuť, akí zlí sú ich bývalí poslaneckí asistenti, vraj proti nim nakrúcajú videá a podobne. Zjavne mal na mysli Mimi Šramovú. Vypustil z úst, že rok „brali od nás platy“. To fakt? Platili im z vlastných vreciek? Alebo z rozpočtu národnej rady, na ktorý sa skladáme daňami všetci občania Slovenskej republiky? Rudolf Huliak neplatil nič. Nielen asistentov, ale ani svoju kampaň. Platili mu ju iní a časom sa, dúfam, o tom dozvieme viac. Dovtedy sa pokúsim rozlúsknuť rébus, či očovský richtár iba húli alebo aj fetuje.

DEZINFORMÁCIE A SLOBODA

V Európskom parlamente sa už znova bojovalo proti dezinformáciám. Je iróniou osudu, že v súčasnosti medzi politikmi a novinármi bojujú proti dezinformáciám najväčší producenti tohto myšlienkového odpadu, ale o tom potom.

Neviem, či si to prázdne tekvice v Bruseli uvedomujú, ale jedni z najviac cenených historických pamiatok sú zvečnené dezinformácie. Zoberme si napríklad egyptské reliéfy. Faraón sa vybral na vojenskú výpravu kamsi do oblasti dnešného Stredného východu. Dostal tam na frak, avšak cestou naspäť sa mu podarilo zajať množstvo otrokov a ulúpiť hojnú korisť. Keďže vtedy nemali internety ani médiá žiadneho prúdu, o porážke vedeli len on a tí, čo prežili. Po návrate dal faraón vytesať reliéf zobrazujúci jeho neexistujúce víťazstvo nad protivníkom a ľud ho miloval aj oslavoval, prípadne vyhlásil za boha.

Dnes tie isté reliéfy chodí do Egypta obdivovať celý svet a dokonca ani bruselským makoviciam nenapadne v rámci boja proti dezinformáciám staroveké pamiatky alebo zvečnené dezinformácie zvaliť a zničiť. Teda aspoň zatiaľ nie. Woke & Cancel Culture aktivisti v USA už chceli strhnúť sochy Abrahama Lincolna, Andrewa Jacksona a ďalších, preto možno neskôr prídu na rad aj starovekí Egypťania, Sumeri, Etruskovia a po nich aj antickí Gréci a Rimania.

Dezinformácie tu boli, sú a budú dovtedy, kým ľudstvo nevyhynie. A zotrvajú aj vtedy, ak sa náhodou ľudskej rase podarí presťahovať na inú planétu v našom či inom solárnom systéme.

Bojovať proti dezinformáciám je možné len vzdelaním a poznaním. Nie zákazmi. Teda dá sa to robiť aj zákazmi, ale potom sa rozlúčme so slobodou. Štát nesmie rozhodovať o tom, čo je dezinformácia. Ak mu dáme túto právomoc, vystavíme sa mnohým rizikám. Medzi inými aj tomu, že nejaký Švejk vyhlási za dezinformáciu nepohodlný fakt a jeho šíriteľa pošle do žalára.

Buď chceme slobodu, alebo boj proti dezinformáciám. Alebo ešte inak: Vojnu proti dezinformáciám – aspoň v slobodnej spoločnosti – si musí vybojovať každý vo vlastnej hlave sám.

ODPORÚČAM DO VAŠEJ POZORNOSTI